referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimíra
Streda, 16. októbra 2019
Poklasická filozofia: Iracionalizmus a filozofia života
Dátum pridania: 15.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: smoulinka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 888
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 
Antropologická línia

V centre pozornosti je človek ako indivíduum. Podstata diania je iracionálna – je to vôľa a preniknúť k nej možno iracionálnymi prostriedkami. Zdrojom poznania je individuálna ľudská existencia a dobová atmosféra.

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860)

Antihegelovsky zameraný filozof, ide o iracionalizmus a voluntarizmus (voluntér = vôľa). Hlási sa ku Kantovi, Platónovi a indickej filozofii. Diela: Svet ako vôľa a podstata, O vôli v prírode.
Podstata sveta je vôľa, pudenie k životu, aktívna túžiaca sila. Zmyslami a rozumom poznávame svet javov, svet ako predstavu, teda svet pre nás.
Zákon dostatočného dôvodu vysvetľuje proces poznávania (jeden jav, druhý.. dávame si ich do súvislosti). Podstatou je vôľa, je jadrom všetkého, čo existuje. Má nespočetné prejavy (prírodné sily, zúriaca manželka), je však slepá – pudová, má neočakávané prejavy. Poznávame ju prostredníctvom vášní, inštinktov, pudov. Vôľa robí zo života nepretržité utrpenie, ľudský život nemá zmysel. Schopenhauer vyúsťuje do pesimizmu. Motívom konania ľudí je egoizmus. Človek uspokojuje svoje neobmedzené želania, no uspokojovanie potrieb nenastáva.
Šťastie chápe ako dočasnú absenciu prianí, túžob, lebo život je utrpenie. Navrhuje riešenie:
1) rezignácia – samovražda (no toto odmieta)
2) estetický zážitok ako hudba (človek je tu pozorovateľ, je to dočasné riešenie)
3) asketizmus – podobná askéza ako u kresťanských svätcov. Človek sa odvracia od svojho života, potrieb a tým sa zbaví utrpenia a dostáva sa do stavu nirvány.

S. Kierkegard

Prezývaný „kresťanský Sokrates“. Diela: Buď – alebo, Pojem úzkosti, Štádiá na ceste života. Prežil krátky život plný utrpenia. Nie je systematikom, odmieta racionálne orientované systémy, sústreďuje sa na človeka. Odmieta Hegela, lebo zabudol na jednotlivca (ľudstvo ako celok). Opiera sa o Sokrata, váži si ho, že si všíma jednotlivca.
Podľa Kierkegarda neexistuje človek ako taký, ale vždy konkrétny. Byť znamená existovať, chcieť, môcť, trápiť sa. Nezaujímajú ho problémy vonkajšieho sveta, neverí, že ho dokáže objektívne spoznať.
Pravda ako objektívna nie je možná, len pravda o sebe je možná. Filozofia musí byť osobnostná, bytostne prežívaná. Existenciu prežívame v konkrétnych situáciách: keď človek stojí pred voľbou (je tu strach, neistota).
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.