Skúsenosť nečlení substancionálne (na materiálne-duchovnú).
Prichádza s teóriou principiálnej koordinácie – vonkajší svet (NEJA) je podmienený subjektívne predstavujúcim subjektom (JA). Ja a neja existujú len spolu, nemôžu byť mimo vzájomnej podmienenosti. Myslenie chápe ako subjektívne vyjadrovanie umožňujúce zápisy dotýkajúce sa pocitov.

Ernest Mach (1838 – 1918)

Diela: Analýza pocitov, Poznanie, Omyl.
Fyzik Za jedinú dostupnú skutočnosť považuje pocity, stotožňuje ich s neutrálnymi elementmi. Nie sú materiálne, ideálne ale neutrálne. Naša interpretácia určuje, či sú materiálnej alebo duchovnej povahy. Mach sa snaží odstrániť protiklad subjekt – objekt, čo vyúsťuje do subjektívneho idealizmu.
Zdôrazňuje princíp ekonómie myslenia, ide o hľadanie najjednoduchšieho a najekonomickejšieho riešenia. Nahradenie jednej teórie druhou znamená nahradenie ekonomickou teóriou.

MARXIZMUS

Učenie Karla Marxa, v ktorom pokračoval Lenin. Ide o celú škálu filozofických a ekonomických názorov. Vo filozofii nadväzuje na nemeckú klasickú filozofiu (najmä Hegel: dialektika), v ekonómii na anglickú klasickú buržoáznu ekonómiu (Smith, Ricardo...) a v spoločenských názoroch preberá mnohé prvky od utopistických socialistov.
Vo filozofii vychádza z tézy o prvotnosti hmoty a druhotnosti vedomia. Z vývinu hmoty od najjednoduchších foriem až po najzložitejšie odvodzuje všetko dianie. Toto chápe dialekticky prostredníctvom 3 téz: téza, antitéza, syntéza.
Marx sa zaoberá otázkami spoločnosti, zavádza pojem spoločensko-ekonomické formácie (prvotno-pospolná, otrokárska, feudálna, kapitalistická, socialistická).
Spoločenský pokrok je podmienený zdokonaľovaním výroby – materiálnej stránky života. Každá spoločensko-ekonomická formácia má svoju základňu (súhrn výrobných vzťahov) a má nadstavbu: politickú a právnu. Spoločenský pokrok smeruje k vytvoreniu beztriednej spoločnosti, v ktorej bude zrušené súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, odstránenie vykorisťovania človeka človekom.
Tieto názory si osvojili vedúci predstavitelia robotníckej triedy

NOVOKANTOVSTVO

Ide o scientisticky orientovanú filozofiu, vznikajú dve školy:
a) marburgská: Herman Cohen, Paul Nátorp, Ernest Cassirer. Táto škola nadväzuje na Kantovu logiku a gnozeológiu. Pozornosť venuje kategóriám ako podmienkam poznania. Ide im o to prepracovať sa ku kategóriám, ktoré by umožnili z chaosu okolo nás vytvoriť usporiadanosť, poriadok.
b) Badenská: Winelbard, Rickert. Zaoberajú sa otázkami človeka, jeho správania, reguláciou správania istými normami a hodnotami. Snažia sa vytvoriť istý rebríček hodnôt.