Pozitivizmus, novokantovstvo, empiriokriticizmus, marxizmus

POZITIVIZMUS

Auguste Comte (1798 – 1857)

Diela: Kurz pozitívnej filozofie, Systém pozitívnej politiky, Pozitivistický katechizmus
Východisková myšlienka: skutočné poznanie vychádza z faktov skúsenosti a úloha filozofie je popisovať veci a odpovedať na otázku: „Ako sa dejú veci?“, nie prečo!. Odmieta metafyzické otázky, obmedzuje filozofiu na empirický základ.
Podáva klasifikáciu vied (narastajúca zložitosť a ubúdajúca všeobecnosť): matematika, astronómia, fyzika, chémia, biológia, sociológia. Nezahŕňa tu filozofiu a psychológiu. Je zakladateľom sociológie.
Názory na spoločnosť:
Rozoznáva 3 štádiá vývoja spoločnosti:
· Teologické (bájoslovné): viera v nadprirodzené bytosti
· Metafyzické: vytvárajú sa abstraktné zákony, princípy. Zachádza sa za skúsenosť.
· Pozitívne: prísne vedecké skúmanie javov
Rozvoj spoločnosti podmieňuje duchovný pokrok a jeho sociálnym ideálom je harmónia spoločenských vied. Sociológia skúma ako je ju možné dosiahnuť. Je za zmenu spoločnosti prostredníctvom malých krokov.
Úloha filozofie: systematizácia poznatkov a vytvorenie ich systému

J. S. Mill

Diela: Systém deduktívnej a induktívnej logiky.
Rozpracováva 3 princípy v teórii poznania:
A) princíp senzualistického agnosticizmu – hranicou poznania je skúsenosť
B) princíp induktivizmu – vedecké poznanie indukcia (od jedinečného k všeobecnému)
C) princíp asociácie – opakovaný výskyt javov je interpretovaný ako kauzálne väzby (tieto nejestvujú)

Herbert Spencer

Vytvára evolucionistickú teóriu. Dielo. Systém syntetickej filozofie
Na počiatku je nerovnovážny stav, ktorý prechádza procesom rozkladu alebo integrácie. Na konci tohto procesu je rovnovážny stav, do ktorého všetky procesy vyúsťujú. Príčinu evolúcie nepoznáme. Tento proces dopĺňa disolúcia = rozklad, rozriešenie a tento dej chápe ako kruhový proces.
Integrácia znamená obmedzenie pohybu a zväčšovanie vzájomnej závislosti prvkov.

EMPIRIOKRITICIZMUS

Vzniká v 70.-tych a 80.-tych rokoch 19. storočia v Rakúsku a v Nemecku ako filozofia čistej skúsenosti. Sústreďuje sa na gnozeologické problémy.

Richard Avenarius (1843 – 1896)

Psychológ, filozof. Dielo: Kritika čistej skúsenosti.
Tvrdí, že skúsenosť je len jedna – čistá skúsenosť. Prichádza s programom očistenia skúsenosti, chce z nej odstrániť všetko, čo nie je samotnou skúsenosťou (pojmy, antropomorfické predstavy: za pocitmi existuje vonkajší svet, substancia).

Skúsenosť nečlení substancionálne (na materiálne-duchovnú).
Prichádza s teóriou principiálnej koordinácie – vonkajší svet (NEJA) je podmienený subjektívne predstavujúcim subjektom (JA). Ja a neja existujú len spolu, nemôžu byť mimo vzájomnej podmienenosti. Myslenie chápe ako subjektívne vyjadrovanie umožňujúce zápisy dotýkajúce sa pocitov.

Ernest Mach (1838 – 1918)

Diela: Analýza pocitov, Poznanie, Omyl.
Fyzik Za jedinú dostupnú skutočnosť považuje pocity, stotožňuje ich s neutrálnymi elementmi. Nie sú materiálne, ideálne ale neutrálne. Naša interpretácia určuje, či sú materiálnej alebo duchovnej povahy. Mach sa snaží odstrániť protiklad subjekt – objekt, čo vyúsťuje do subjektívneho idealizmu.
Zdôrazňuje princíp ekonómie myslenia, ide o hľadanie najjednoduchšieho a najekonomickejšieho riešenia. Nahradenie jednej teórie druhou znamená nahradenie ekonomickou teóriou.

MARXIZMUS

Učenie Karla Marxa, v ktorom pokračoval Lenin. Ide o celú škálu filozofických a ekonomických názorov. Vo filozofii nadväzuje na nemeckú klasickú filozofiu (najmä Hegel: dialektika), v ekonómii na anglickú klasickú buržoáznu ekonómiu (Smith, Ricardo...) a v spoločenských názoroch preberá mnohé prvky od utopistických socialistov.
Vo filozofii vychádza z tézy o prvotnosti hmoty a druhotnosti vedomia. Z vývinu hmoty od najjednoduchších foriem až po najzložitejšie odvodzuje všetko dianie. Toto chápe dialekticky prostredníctvom 3 téz: téza, antitéza, syntéza.
Marx sa zaoberá otázkami spoločnosti, zavádza pojem spoločensko-ekonomické formácie (prvotno-pospolná, otrokárska, feudálna, kapitalistická, socialistická).
Spoločenský pokrok je podmienený zdokonaľovaním výroby – materiálnej stránky života. Každá spoločensko-ekonomická formácia má svoju základňu (súhrn výrobných vzťahov) a má nadstavbu: politickú a právnu. Spoločenský pokrok smeruje k vytvoreniu beztriednej spoločnosti, v ktorej bude zrušené súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, odstránenie vykorisťovania človeka človekom.
Tieto názory si osvojili vedúci predstavitelia robotníckej triedy

NOVOKANTOVSTVO

Ide o scientisticky orientovanú filozofiu, vznikajú dve školy:
a) marburgská: Herman Cohen, Paul Nátorp, Ernest Cassirer. Táto škola nadväzuje na Kantovu logiku a gnozeológiu. Pozornosť venuje kategóriám ako podmienkam poznania. Ide im o to prepracovať sa ku kategóriám, ktoré by umožnili z chaosu okolo nás vytvoriť usporiadanosť, poriadok.
b) Badenská: Winelbard, Rickert. Zaoberajú sa otázkami človeka, jeho správania, reguláciou správania istými normami a hodnotami. Snažia sa vytvoriť istý rebríček hodnôt.

Zaoberali sa aj otázkami vedeckého poznania, v prírodných vedách ide o spoznanie všeobecných zákonov, kým v spoločenských vedách sa vedci snažia interpretovať jedinečné udalosti (neopakovateľné).