POZITIVIZMUS

Auguste Comte (1798 – 1857)

Diela: Kurz pozitívnej filozofie, Systém pozitívnej politiky, Pozitivistický katechizmus
Východisková myšlienka: skutočné poznanie vychádza z faktov skúsenosti a úloha filozofie je popisovať veci a odpovedať na otázku: „Ako sa dejú veci?“, nie prečo!. Odmieta metafyzické otázky, obmedzuje filozofiu na empirický základ.
Podáva klasifikáciu vied (narastajúca zložitosť a ubúdajúca všeobecnosť): matematika, astronómia, fyzika, chémia, biológia, sociológia. Nezahŕňa tu filozofiu a psychológiu. Je zakladateľom sociológie.
Názory na spoločnosť:
Rozoznáva 3 štádiá vývoja spoločnosti:
· Teologické (bájoslovné): viera v nadprirodzené bytosti
· Metafyzické: vytvárajú sa abstraktné zákony, princípy. Zachádza sa za skúsenosť.
· Pozitívne: prísne vedecké skúmanie javov
Rozvoj spoločnosti podmieňuje duchovný pokrok a jeho sociálnym ideálom je harmónia spoločenských vied. Sociológia skúma ako je ju možné dosiahnuť. Je za zmenu spoločnosti prostredníctvom malých krokov.
Úloha filozofie: systematizácia poznatkov a vytvorenie ich systému

J. S. Mill

Diela: Systém deduktívnej a induktívnej logiky.
Rozpracováva 3 princípy v teórii poznania:
A) princíp senzualistického agnosticizmu – hranicou poznania je skúsenosť
B) princíp induktivizmu – vedecké poznanie indukcia (od jedinečného k všeobecnému)
C) princíp asociácie – opakovaný výskyt javov je interpretovaný ako kauzálne väzby (tieto nejestvujú)

Herbert Spencer

Vytvára evolucionistickú teóriu. Dielo. Systém syntetickej filozofie
Na počiatku je nerovnovážny stav, ktorý prechádza procesom rozkladu alebo integrácie. Na konci tohto procesu je rovnovážny stav, do ktorého všetky procesy vyúsťujú. Príčinu evolúcie nepoznáme. Tento proces dopĺňa disolúcia = rozklad, rozriešenie a tento dej chápe ako kruhový proces.
Integrácia znamená obmedzenie pohybu a zväčšovanie vzájomnej závislosti prvkov.

EMPIRIOKRITICIZMUS

Vzniká v 70.-tych a 80.-tych rokoch 19. storočia v Rakúsku a v Nemecku ako filozofia čistej skúsenosti. Sústreďuje sa na gnozeologické problémy.

Richard Avenarius (1843 – 1896)

Psychológ, filozof. Dielo: Kritika čistej skúsenosti.
Tvrdí, že skúsenosť je len jedna – čistá skúsenosť. Prichádza s programom očistenia skúsenosti, chce z nej odstrániť všetko, čo nie je samotnou skúsenosťou (pojmy, antropomorfické predstavy: za pocitmi existuje vonkajší svet, substancia).