Sokrates a sofisti

Spoločenské podmienky, za ktorých sa rozvíjalo antické osvietenstvo:
- v 1. polovici 5. stor. prnl Grécko víťazí nad Perziou a nastáva hospodársky rozvoj
- rozvíja sa obchod, finančníctvo
- rastie bohatstvo v rukách jednotlivca
- jednotlivec sa začína presadzovať šikovnosťou a zručnosťou, od ktorých závisí úspech v spoločenskom živote. Takýto človek musel byť vzdelaný, musel vedieť argumentovať
Filozofia na toto reaguje odklonom od prírody a začína sa zaoberať problematikou človeka. Sofisti boli platení učitelia múdrosti a myslenia. Obdobie je nazývané aj ako antické osvietenstvo. Ide o voľnosť, slobodu v náboženských otázkach, morálke, politike, vede, umení v mene rozumu a múdrosti.
Sofisti sa venovali rétorike, logike, matematike, gramatike a sofistike (= umenie viesť rozhovor a usilovať sa za každú cenu zvíťaziť nad protivníkom). Realizovali sa v 3 oblastiach:
a) jazyk: je to umelý výtvor človeka, sú v ňom synonymá, homonymá...
b) spoločnosť: rozlišovali spoločenské a prírodné zákony. Prírodné sú pôvodnejšie, spoločenské výsledkom dohody. Spravodlivosť je ľudským výtvorom a pravda otázkou dohody. Zákony a pravda plynú z moci, slúžia jej na ochranu. Náboženstvo je výsledkom ľudskej činnosti a viera v bohov má svoj význam.
c) poznanie: presadzovali tendenciu slobodného myslenia, nebrali ohľad na mravy, vieru a tieto normy, ktoré mohli pociťovať ako obmedzujúce. Uvedomovali si relatívnosť poznania.
Členmi boli: Trasymachos, Kalikles, Lykofrón, Kritias, Prodikos, Protagoras.

Sokrates

O jeho živote sa dozvedáme z práce žiaka Platóna. Svoju filozofiu nazýval „maiuetika“. Podľa neho občana charakterizuje čestnosť a krédo: dodržiavanie zákonov, plnenie povinností. Sokrates bol udatný ako vojak, telesne zdatný, otužilý, vzor pre bojovníkov, no výzorom nebol vzhľadný. Mal lisú hlavu, vypúlené oči, plecnatú postavu a ťarbavý krok. Ľudí priťahoval svojou vnútornou krásou. Nebol kabinetným mysliteľom. Pohyboval sa po agore medzi občanmi, obklopený žiakmi a diskutoval.
Prirovnával sa k ovadovi: bohovia ho zoslali, aby znepríjemňoval život mocným nadutým a namysleným pánom. Bol odsúdený, že neuznáva bohov a kazí mládež. On radšej prijal smrť v podobe čaše s jedom, pretože jeho záchrana by bola jeho morálne prehra. Pokračoval v novej orientácii filozofie: antropologická (v centre pozornosti je človek, spoločnosť). Odmieta skúmanie prírody, pretože prírodné zákony môžeme len poznať, nie meniť. Ostať pri poznaní je preňho málo.

Cieľom je poznanie a vedenie, múdry človek koná rozumne a čestne. Stačí vedieť, čo je dobro a všetci budú konať dobro. Pri hľadaní dobra pomáha vnútorný orgán DAIMONION, je zárukou šťastného života. Zlo je len dôsledok nenávisti. Odmieta relativizmus. Délbska veštiareň ho označila za najmúdrejšieho v Aténach. On si to vysvetlil: „Viem, že nič neviem“, kým ostatní k tomu ani nedospeli. Nepísal žiadne dielo, jeho metódou bol rozhovor. Sokrates je ten, kto sa pýta, kým žiak na otázky odpovedá a dopracúva sa k riešeniu. Jeho rozhovor má dve časti:
1) negatívna: stanoví sa predmet skúmania a spochybnia sa poznatky iróniou
2) pozitívna: novými otázkami sa pripraví zovšeobecnenie, stanoví sa definícia. Význam: Nebol učiteľom poučiek, ale vzdelávateľom. Mal väčší vplyv ako osobnosť než ako jeho učenia a názory.