Len rozumom možno postihnúť to, čo je za zmyslami (z čoho veci vznikajú a do čoho zanikajú) –> stotožňuje to s bytím. Bytie nie je idea, ani empirická vec (látka), je to menlivý základ všetkých vecí (to, čo sa zachováva pri zmenách).Jeho učenie charakterizujú tézy:1) bytie je, nebytie nie je2) jedno je, mnohosť nie je3) večné je, menlivé nie je4) rozum postihuje bytie, zmysly nebytie5) rozum postihuje pravdu, zmysly zdanie6) rozum vedie k podstate, zmysly k prírode

Zenón: Parmenidov najobľúbenejší žiak sa snažil dokázať myšlienky svojho učiteľa. Nevytvára nové učenie, je známi svojimi apóriami = paradoxmi.Kladie si otázky, či naše formy myslenia zodpovedajú skutočnosti, alebo či možno logicky vyjadriť empirický fakt pohybu a mnohosti vecí. Apórie delí na:Ř apórie mnohosti – chce dokázať, že mnohosť neexistuje, prípadne je myšlienkovo ťažko definovateľná.Ř apórie pohybu – nepravdivosť pohybu vo sfére rozumu (Achilles a korytnačka, Letiaci šíp)

5) Poeleátska prírodná filozofia

Empedokles: Snaží sa odstrániť kolíziu medzi Herakleitom a eleátskou filozofiou. Za základ považuje štyri látky: oheň, voda, vzduch, zem. Všetky sú rovnako staré, každá má svoje poslanie. Látky sa miešajú, čím veci vznikajú. Rozkladom na 4 látky veci zanikajú. Príčinou miešania vecí sú sily lásky a nenávisti, sú zdrojom pohybu (láska veci spája, nenávisť rozdeľuje).

Anaxagoras: Bol prvý filozof pôsobiaci v Aténach. Bol Periklov priateľ, z Atén musel ujsť. Homoiomérie chápe ako hmotné počiatky, semená veci. Je ich neobmedzené množstvo, ich miešaním vznikajú veci. Aktívnym prvkom pri vzniku vecí je nús – je hybným princípom pasívnej látky. 6) Atomisti

Leukipos: Niektorí ho odmietajú uznať ako existujúcu osobu. Uznáva existenciu pohybu, mnohosti a bytia. Uznáva nekonečný počet atómov rôznych tvarov a existenciu prázdna (nebytia) ako podmienku existencie atómov. Atómy sú plné, nedeliteľné, bez vnútorného pohybu. Demokritos: Uznáva atómy a prázdno, pohyb a nevyhnutnosť. Atómy pre svoje existenciu nepotrebujú príčinu mimo nich, majú svoju vlastnú nevyhnutnosť. Každý jav má svoju príčinu, neexistujú javy bez príčin = determinizmus. Náhodu chápe ako nepoznanú nevyhnutnosť.