Zrod filozofického myslenia v Grécku

Filozofia vzniká v antickom Grécku za podmienok:
- vznikajú grécke polis (mestský štát), rozkladá sa rodová spoločnosť
- majetková a sociálna rovnosť je nahradená nerovnosťou otrokárskej spoločnosti
- rozvíja sa obchod, finančníctvo a tovarovo-peňažné vzťahy
- kolonizujú sa nové krajiny
- prehlbuje sa deľba práce, oddeľujú sa tvorcovia materiálnych a kultúrnych hodnôt

Vplyv na rozvoj filozofického myslenia v Grécku malo aj grécke náboženstvo - mytológia. Toto náboženstvo zaraďujeme do východných tradícií, ktoré kladú dôraz na zrak (veštiarne), pretože majú snahu poznať budúcnosť. Mytológia Grékov neuspokojuje, preto sa snažili vytvoriť vlastný obraz o svete.

Periodizácia antickej filozofie:
A) raná (po 5. – 6. stor prnl) – sústreďuje sa na otázky prírody, hľadania Arché (pralátky)
B) klasická (5. – 4. stor prnl) – v centre je už aj človek, nie len príroda
C) poklasická (4. stor prnl – 5. stor nl)

Raná grécka filozofia

1) Milétska škola: Milétos mesto gréckych kolonistov kmeňa Ionov na pobreží malej Ázie.

Táles: zaoberal sa geometriou, astronómiou. Predpovedal zatmenie Slnka, zmeral výšku pyramíd pomocou tieňa. Jeho filozofia sa obracia na prírodu, zaoberal sa otázkou mnohosti a jednoty veci, hľadá prazáklad všetkých vecí sveta: Arché. Sú z neho všetky veci a do neho ako do posledného zanikajú. Podstata zostáva, menia sa len jej stavy. Tento počiatok je jednotný, nevyhnutný a večný – je ním voda.

Anaximandros: Je tvorcom 1. mapy, slnečných hodín i myšlienky, že život vznikol vo vode a následne sa preniesol na Zem.Za základ (počiatok) považuje apeiron – je to látkový základ zbavený svojej kvalitatívnej konkrétnej určenosti. Anaximenes: Je málo správ o jeho živote, vo filozofických názoroch hľadá kompromis, apeiron je moc abstraktným, voda moc konkrétna, preto za základ považuje vzduch. Mechanizmus vzniku a zániku vecí predstavuje zhusťovanie a zrieďovanie vzduchu.

2) Pytagorejci

Pytagoras: Je málo údajov o jeho živote. Pochádzal z Iónskeho ostrova Samos. Cestoval, usadil sa v meste Kroton. Poznal učenie egyptských a chaldejských kňazov. Vytváral škola, uzavreté spoločnosti. Ich členovia meditovali, cvičili intelekt a konzumovali určití jedlá.Jadrom filozofie bola myšlienka, že číslo je podstatou (substanciou) všetkých vecí, teda že vo veciach sa nachádzajú matematické vzťahy (napr. výška tónu, dĺžka struny..). Pytagorejci skúmali vlastnosti čísel, číslam pripisovali mýtické kvality.

Stotožňovali isté tvary s istými číslami (1 – bod, 2 – úsečka, 3 – plocha). Číslo bolo chápané aj ako niečo, čo riadi svet a určuje poriadok vecí. Ich špekulatívne názory na čísla:
1, 10 –> dokonalosť
4, 9 –> spravodlivosť
2 –> ženské číslo
3 –> mužské číslo
5 –> manželstvo
7 –> osud

Kozmologické názory: kozmos je krásny, harmonicky usporiadaný, má tvar gule a v strede horí oheň. Okolo obiehajú planéty – je ich 10. Tú, čo nevidíme, je Protizem. Pohybom telies vzniká hluk, je harmonický ale my ho nepočujeme, lebo ho vnímame už od narodenia. Učenie o duši: duša je nesmrteľná, je chápaná rôzne. Má 3 časti:
rozum (je vlastný len človeku)
um (aj zvieratá)
vášeň (aj zvieratá)
Duša je spútaná s telom, je v ňom uväznená. Po smrti sa dostáva do ďalšieho (živočíchy) a po absolvovaní pobytu v tele zvierat putuje do ľudského tela.

3) Herakleitos z Efezu

Je zakladateľ dialektiky, jeho spôsob vyjadrovania bol zložitý, preto dostal meno Temný. Bol aristokratom, zriekol sa politickej funkcie, odchádza do hôr, vracia sa chorý. Odmieta demokraciu, uvedomuje si pozitívne črty tyranie.
Jeho ontológia nie je originálna, rozvíja princípy milétskej školy. Za podstatu sveta považuje oheň (je večný, nestvoriteľný, nezaniká). Svet je v neustálom pohybe, všetko plynie: Panta rei. Uvedomuje si, že sa nemôžu objaviť 2 rovnaké stavy nejakej veci, hovorí: „Nevstúpil by si dvakrát do tej istej rieky“. Neodmieta stálosť: „Rieka ako taká zostáva“. Ak by odmietal stálosť, odmietal by poznanie vecí. Pri zmenách hovorí o existencii loga – večného rozumu. Ide o všeobecný, univerzálny zákon. Učenie o protikladoch:
Uvažuje o nich ako jeden z prvých. Sú prítomné v každej veci, v každom jave. Hovorí o jednote a boji protikladov. 4) Eleátska filozofia

Xenofanes: Pochádza z iónskeho mesta Kolofones, živí sa ako potulný spevák, usádza sa v Eleji. Odmieta tradičné chápanie náboženstva – mytológiu. Je proti antropomorfizácii bohov (odmieta bohov s ľudskými vlastnosťami) a je aj proti vzťahom subordinácie medzi bohmi (nadradenosť / podradenosť), lebo toto obmedzuje božskosť bohov. Odmieta polyteizmus, uznáva existenciu 1 boha, nazýva ho Jedno. Je to základ, možno ho poznať len rozumom, lebo je stály, nehybný a naše zmysly vnímajú pohyb. Parmenides: Je zakladateľom eleátskej školy. Pozná 2 cesty poznania:
- cesta rozumu (racionálna): vedie k pravde
- cesta zmyslového poznania: vedie k zdaniu
Zmyslové poznanie zostáva vo sfére mnohosti vecí, menlivosti, vzniku a zániku.

Len rozumom možno postihnúť to, čo je za zmyslami (z čoho veci vznikajú a do čoho zanikajú) –> stotožňuje to s bytím. Bytie nie je idea, ani empirická vec (látka), je to menlivý základ všetkých vecí (to, čo sa zachováva pri zmenách).Jeho učenie charakterizujú tézy:1) bytie je, nebytie nie je2) jedno je, mnohosť nie je3) večné je, menlivé nie je4) rozum postihuje bytie, zmysly nebytie5) rozum postihuje pravdu, zmysly zdanie6) rozum vedie k podstate, zmysly k prírode

Zenón: Parmenidov najobľúbenejší žiak sa snažil dokázať myšlienky svojho učiteľa. Nevytvára nové učenie, je známi svojimi apóriami = paradoxmi.Kladie si otázky, či naše formy myslenia zodpovedajú skutočnosti, alebo či možno logicky vyjadriť empirický fakt pohybu a mnohosti vecí. Apórie delí na:Ř apórie mnohosti – chce dokázať, že mnohosť neexistuje, prípadne je myšlienkovo ťažko definovateľná.Ř apórie pohybu – nepravdivosť pohybu vo sfére rozumu (Achilles a korytnačka, Letiaci šíp)

5) Poeleátska prírodná filozofia

Empedokles: Snaží sa odstrániť kolíziu medzi Herakleitom a eleátskou filozofiou. Za základ považuje štyri látky: oheň, voda, vzduch, zem. Všetky sú rovnako staré, každá má svoje poslanie. Látky sa miešajú, čím veci vznikajú. Rozkladom na 4 látky veci zanikajú. Príčinou miešania vecí sú sily lásky a nenávisti, sú zdrojom pohybu (láska veci spája, nenávisť rozdeľuje).

Anaxagoras: Bol prvý filozof pôsobiaci v Aténach. Bol Periklov priateľ, z Atén musel ujsť. Homoiomérie chápe ako hmotné počiatky, semená veci. Je ich neobmedzené množstvo, ich miešaním vznikajú veci. Aktívnym prvkom pri vzniku vecí je nús – je hybným princípom pasívnej látky. 6) Atomisti

Leukipos: Niektorí ho odmietajú uznať ako existujúcu osobu. Uznáva existenciu pohybu, mnohosti a bytia. Uznáva nekonečný počet atómov rôznych tvarov a existenciu prázdna (nebytia) ako podmienku existencie atómov. Atómy sú plné, nedeliteľné, bez vnútorného pohybu. Demokritos: Uznáva atómy a prázdno, pohyb a nevyhnutnosť. Atómy pre svoje existenciu nepotrebujú príčinu mimo nich, majú svoju vlastnú nevyhnutnosť. Každý jav má svoju príčinu, neexistujú javy bez príčin = determinizmus. Náhodu chápe ako nepoznanú nevyhnutnosť.