Filozofia vzniká v antickom Grécku za podmienok:
- vznikajú grécke polis (mestský štát), rozkladá sa rodová spoločnosť
- majetková a sociálna rovnosť je nahradená nerovnosťou otrokárskej spoločnosti
- rozvíja sa obchod, finančníctvo a tovarovo-peňažné vzťahy
- kolonizujú sa nové krajiny
- prehlbuje sa deľba práce, oddeľujú sa tvorcovia materiálnych a kultúrnych hodnôt

Vplyv na rozvoj filozofického myslenia v Grécku malo aj grécke náboženstvo - mytológia. Toto náboženstvo zaraďujeme do východných tradícií, ktoré kladú dôraz na zrak (veštiarne), pretože majú snahu poznať budúcnosť. Mytológia Grékov neuspokojuje, preto sa snažili vytvoriť vlastný obraz o svete.

Periodizácia antickej filozofie:
A) raná (po 5. – 6. stor prnl) – sústreďuje sa na otázky prírody, hľadania Arché (pralátky)
B) klasická (5. – 4. stor prnl) – v centre je už aj človek, nie len príroda
C) poklasická (4. stor prnl – 5. stor nl)

Raná grécka filozofia

1) Milétska škola: Milétos mesto gréckych kolonistov kmeňa Ionov na pobreží malej Ázie.

Táles: zaoberal sa geometriou, astronómiou. Predpovedal zatmenie Slnka, zmeral výšku pyramíd pomocou tieňa. Jeho filozofia sa obracia na prírodu, zaoberal sa otázkou mnohosti a jednoty veci, hľadá prazáklad všetkých vecí sveta: Arché. Sú z neho všetky veci a do neho ako do posledného zanikajú. Podstata zostáva, menia sa len jej stavy. Tento počiatok je jednotný, nevyhnutný a večný – je ním voda.

Anaximandros: Je tvorcom 1. mapy, slnečných hodín i myšlienky, že život vznikol vo vode a následne sa preniesol na Zem.Za základ (počiatok) považuje apeiron – je to látkový základ zbavený svojej kvalitatívnej konkrétnej určenosti. Anaximenes: Je málo správ o jeho živote, vo filozofických názoroch hľadá kompromis, apeiron je moc abstraktným, voda moc konkrétna, preto za základ považuje vzduch. Mechanizmus vzniku a zániku vecí predstavuje zhusťovanie a zrieďovanie vzduchu.

2) Pytagorejci

Pytagoras: Je málo údajov o jeho živote. Pochádzal z Iónskeho ostrova Samos. Cestoval, usadil sa v meste Kroton. Poznal učenie egyptských a chaldejských kňazov. Vytváral škola, uzavreté spoločnosti. Ich členovia meditovali, cvičili intelekt a konzumovali určití jedlá.Jadrom filozofie bola myšlienka, že číslo je podstatou (substanciou) všetkých vecí, teda že vo veciach sa nachádzajú matematické vzťahy (napr. výška tónu, dĺžka struny..). Pytagorejci skúmali vlastnosti čísel, číslam pripisovali mýtické kvality.