Ľudská práca, povolanie, profesionalita, nezamestnanosť

Nie štát je nadradený človeku, ale človek štátu. Ochrana spoločného dobra, podpora všetkého humánneho a uplatňovanie spravodlivosti – toto sú hlavné úlohy orgánov, ktoré konštituujú štát, nedajú sa splniť bez etiky.
Štát sa nemôže zaobísť bez aplikovanej sociálnej etiky a sociálnych cností, nevyhnutným predpokladom všetkého morálneho je sloboda. Človek sa zapája do sociálneho života prostredníctvom práce. Prácou sa stávame slobodnejšími (viac realizovať), ľudskejšími (skúsenosti z námahy a monotónnosti), zodpovednejšími (v práci sme aj spolupracovníkmi) a duchovne zrelšími (tvorivosť je vyjadrením ducha) ľuďmi.

V starovekých koncepciách bola práca prekážkou filozofického poznania. Novozákonne kresťanské učenie rozšírilo pohľad na prácu a pripisuje jej nielen pozitívny, ale aj očisťujúci význam. V období patristiky bola práca cenená ako hodnota. Sv. Tomaš Akvinský tvrdil, že každá aktivita, či už materiálna, alebo duchovná, je užitočná. Neskoršia moderná civilizácia pripísala práci veľmi vysokú hodnotu. M. Luther tvrdil, že práca je dvojakou službou: Bohu aj ľudom.
V súčasnosti rozlišujeme medzi intelektuálnou a manuálnou prácou, prácou v domácnosti a pre spoločnosť. Každá práca sa pokladá za užitočnú, ak jej cieľom je dobro. V pracovnom procese nemá ísť iba o produktívnu kvantitu a kvalitu, ale aj o etiku. Etika dohliada na rozvoj kreatívnosti, na zodpovednosť, stimuláciu iniciatív a napokon aj na estetiku prostredia.

Nezamestnanosť –aktuálny celosvetový problém, má vplyv na vývoj spoločnosti, spôsobuje deprimujúce stavy, beznádej... Výsledkom môžu byť krádeže, drogy...
Na druhej strane k nezamestnaným patria ľudia, kt. nevedia čo chcú, alebo predstierajú choroby. Profesionálnosť - znamená kompetentnosť a špecifickosť niekoho k niečomu. Je špecifická, odlišná od všeobecnej pracovnej aktivity. Profesionálne etika (deontológia) odvodená od gréckych slov (deon = čo sa musí urobiť + logos), spolu s normatívnou etikou majú prispievať k hlbšiemu pochopeniu morálnych hodnôt a noriem, ktoré človek sleduje vnútri svojej pracovnej aktivity. Profesijná kariéra (chirurg,advokát), profes. deontológia pozoruje správanie a pracovnú disciplínu. Dnes existuje tzv. deontologický kódex, ktorý zaväzuje ľudí v ich svedomí (Hipokratova prísaha, povinnosť diskrétnosti..). Ľudská práca má teda aj morálny rozmer, povinnosť nám pripomína svedomie. Svedomie je autonómne, nenahraditeľné /H.Hrehová , Etika sociálne vzťahy a spoločnosť/

Práca - vo všeobecnosti proces, v ktorom človek svojou činnosťou sprostredkúva, reguluje a kontroluje výmenu látok medzi sebou a prírodou, čím pretvára prírodu a zároveň sám seba. Práca je činnosť zameraná na uspokojovanie ľudských potrieb, ktorou sa vytvárajú materiálne i nemateriálne produkty. Práca má sociálny charakter, uskutočňuje sa v určitom sociálnom prostredí, v rámci určitej kultúry, prináša množstvo väzieb s inými sociálnymi javmi .

Povolanie - druh práce, kt. človek vykonáva v rámci svojej sociálnej role a za odmenu. Vyžaduje si určité schopnosti a odbornú prípravu. Umožňuje jednotlivcovi uspokojovať svoje potreby a zaujať v spoločnosti určité sociálne pozície. Pojem povolanie sa pôvodne používal na označenie troch učebných povolaní = teológ, právnik, lekár. Vonkajšími charakteristickými znakmi povolania sú:

a.) získavanie vedomostí ako predpokladu vstupu do povolania
b.) kontinuálne získavanie vedomostí
c.) sebariadenie a sebakontrola, pokiaľ ide o rozvrh práce,
d.) možnosť postupu z jednej úrovne /výklad so slovníka spol. vied/