Čo nás takáto snaha bude stáť? Okrem nášho času takmer nič, avšak prínos sa nedá vyčísliť. Niektorí môžu namietať, že knihy sú v súčasnej dobe veľmi drahé. Nezabúdajme však na knižnice. Ročný poplatok pre dospelého je v knižniciach okolo 60 SK, pre deti o polovicu menej. Väčšina z nás si dokáže nájsť čas na pravidelné raňajky, pitie kávy, čítanie novín, sledovanie večerných správ, upratovanie, nakupovanie, či robenie domácich úloh s deťmi, ale mnohí si len s ťažkosťami nájdeme čas na to, aby sme svojim deťom aj čítali. Na čo by sme pri čítaní svojim deťom mali pamätať?

Čítať deťom môžeme už od ranného detstva. Čím skôr deťom začneme čítať, tým ľahšie a lepšie to pôjde. Verše, rýmy, piesne, opakovania a podobné ľubozvučné texty stimulujú rozvoj detského jazyka a počúvanie. Jednoducho, ale pritom výrazne ilustrované knihy vzbudzujú detskú zvedavosť. Začínajme s obrázkovými knihami a postupne prechádzajme na príbehy a romány. Zaveďme si tradičnú hodinu, kedy budeme deťom čítať. Mnohým sa osvedčil čas pred spaním. Nájdime si pohodlné miesto. Dotyk a pohladenie sú pre deti nesmierne dôležité. Zoberme dieťa na kolená alebo si ho pritúľme k sebe. Takto spolu strávime veľmi príjemné chvíle a dieťa si to bude pamätať až do dospelosti. Upozornenia, ako napríklad: „Seď kľudne! Dávaj pozor! Nevrť sa!" neprispievajú k spokojnej a príjemnej atmosfére. Pri hlasnom čítaní sa u detí rozvíja umenie počúvať druhého. Nečítajme príliš rýchlo, doprajme počúvajúcemu dieťaťu dostatok času, aby príbeh precítilo a rozvíjalo si pritom svoju predstavivosť. Nič sa nestane, keď malým deťom texty zjednodušíme a skrátime. Často je čítanie z obrázkov oveľa zaujímavejšie. Pomôže, keď si knihu dopredu prečítame, aby sme si mohli text upraviť. Ak čítame na pokračovanie, pred každým ďalším čítaním stručne zhrňme predchádzajúcu časť. Ak dieťa prejaví záujem, rozprávajme sa s ním o prečítanom. Skôr, ako začneme čítať novú knihu, venujme pozornosť ilustrácii na jej obale a diskutujme o nej. Pýtajme sa dieťaťa: „Čo si myslíš, o čom bude táto kniha?"
Pred obrátením ďalšieho listu obrázkovej knihy, alebo v ktorejkoľvek inej časti textu sa zastavme a opýtajme sa: „Čo si myslíš, ako to bude pokračovať? Čo by si Ty urobil/a na jeho/jej mieste?"
Otcovia by mali vynaložiť zvýšené úsilie čítať svojim deťom. Keďže väčšina učiteľov základných škôl sú ženy, malí chlapci často spájajú čítanie len so ženami a prácou v škole. Buďme príkladom. Nech naše dieťa vidí, že si radi vo svojom voľnom čase čítame a nielen vtedy, keď máme čas vyhradený na hlasné čítanie.