Dajme najavo, že čítanie je veľmi príjemná činnosť. Pamätajme, že pre dieťa predškolského veku je dôležité naučiť sa od nás chcieť čítať. Nepoužívajme knihu ako hrozbu: „Ak si neupraceš izbu, večer Ti nebudem čítať!" Len čo naše dieťa zistí, že používame knihu ako zbraň, zmení svoj postoj ku knihám z pozitívneho na negatívny. Usmerňujme množstvo času, ktoré dieťa venuje sledovaniu televíznych programov. Na mnohé televízne programy však môžeme nadviazať čítaním kníh, alebo naopak, na základe prečítanej knihy vyberieme televízny program, ktorý dieťaťu rozšíri obzor. Nesnažme sa súťažiť s televíziou. Ak sa opýtame dieťaťa, či chce príbeh alebo televíziu, zvyčajne si vyberie to druhé. Akékoľvek čítanie je lepšie ako žiadne, avšak ak sa nám samotným príbeh nepáči, nepokračujme v čítaní. Uznajme chybu a vyberme iný titul. Nečítajme príbehy, ktoré sa nám samým nepáčia. Naša nechuť sa prejaví aj na čítaní a tým minie svoj účinok. Nenechajme sa znervózniť otázkami kladenými počas čítania, najmä ak sú poslucháčmi malé deti. Trpezlivo odpovedajme na ich otázky. Neodmietajme otázky a neodpovedajme unáhlene. Nemýľme si kvantitu s kvalitou. Desať minút čítania, ktorému venujeme plnú pozornosť a nadšenie, sa môže s veľkou pravdepodobnosťou uchovať v mysliach našich detí dlhšie ako dve hodiny strávené pred televíziou.