Psychológia čítania

Komunikácia s deťmi prostredníctvom hlasného čítania

Tak ako každé dieťa má svoju najobľúbenejšiu hračku, televízny program, sladkosť, či kamaráta v škôlke, malo by mať aj svoju najobľúbenejšiu knihu. Získanie pozitívneho vzťahu ku knihám však zvyčajne nebýva vecou náhody, ale závisí od prostredia, v ktorom dieťa žije a uznávaných hodnôt tých, ktorí sa pohybujú v jeho bezprostrednej blízkosti, teda rodičov. Som presvedčená, že každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, podľa svojho presvedčenia a hodnotového systému, ktorý uznáva. Ak dieťa žije v prostredí, kde rodičia čítajú, bude ich nasledovať. "Aká matka, taká Katka, aký otec, taký syn." Deti prirodzene napodobňujú návyky svojich rodičov, či už dobré alebo zlé. Čítanie je však jedným z najlepších návykov, aký môžu rodičia svojim deťom dať. Tí, ktorí nečítajú, veľa nevedia, pretože najviac vedomostí je v knihách. Čítanie je teda základom akéhokoľvek ďalšieho učenia. V USA vytvorili v roku 1983 Komisiu na čítanie, ktorej členmi boli vynikajúce osobnosti z oblasti čítania a vzdelávania. Komisia pracovala celé dva roky a svoju činnosť zhrnula v správe z roku 1985 pod názvom: „Stávame sa národom čitateľov". Medzi najdôležitejšie závery správy patrí vyhlásenie o hlasnom čítaní: „ Najdôležitejšou činnosťou k získaniu vedomostí nevyhnutných pre úspešné učenie sa čítať, je hlasné čítanie deťom."

Čo si predstavíte, keď počujete o hlasnom čítaní? Aké zážitky a pocity sa Vám pri tom vybavia v mysli? Prevládajú pozitívne alebo skôr negatívne? Spomeniete si na svoje detstvo a na to, s akým napätím ste počúvali každé slovo čítajúceho a ako sa Vám pred očami odkrývali vzrušujúce a neznáme svety? Alebo Vás prvé napadne, s akým trápením ste slabikovali zo šlabikára, aby ste dostali jednotku alebo včeličku?

Ak chceme, aby sa z našich detí stali čitatelia na celý život, ich prvotným zážitkom z čítania by nemalo byť strastiplné precvičovanie písmen a úmorné spájanie slabík. Naopak, mali by sme svojim deťom ukázať, že čítanie je potešením a zábavou. Mali by sme ich naučiť mať radi čítanie. Najvhodnejším spôsobom ako to docieliť je, keď im budeme nahlas čítať, najlepšie od ranného detstva. Poviete si, že deti nám tak skoro aj tak nič nerozumejú? To je možné, ale určite sa učia. Inak by sme sa malým bábätkám už od narodenia denne neprihovárali. S hlasným čítaním je to to isté, avšak bohatosť slovnej zásoby, ktorej je dieťa vystavené, je pri čítanom texte ešte oveľa širšia.

Čo nás takáto snaha bude stáť? Okrem nášho času takmer nič, avšak prínos sa nedá vyčísliť. Niektorí môžu namietať, že knihy sú v súčasnej dobe veľmi drahé. Nezabúdajme však na knižnice. Ročný poplatok pre dospelého je v knižniciach okolo 60 SK, pre deti o polovicu menej. Väčšina z nás si dokáže nájsť čas na pravidelné raňajky, pitie kávy, čítanie novín, sledovanie večerných správ, upratovanie, nakupovanie, či robenie domácich úloh s deťmi, ale mnohí si len s ťažkosťami nájdeme čas na to, aby sme svojim deťom aj čítali. Na čo by sme pri čítaní svojim deťom mali pamätať?

Čítať deťom môžeme už od ranného detstva. Čím skôr deťom začneme čítať, tým ľahšie a lepšie to pôjde. Verše, rýmy, piesne, opakovania a podobné ľubozvučné texty stimulujú rozvoj detského jazyka a počúvanie. Jednoducho, ale pritom výrazne ilustrované knihy vzbudzujú detskú zvedavosť. Začínajme s obrázkovými knihami a postupne prechádzajme na príbehy a romány. Zaveďme si tradičnú hodinu, kedy budeme deťom čítať. Mnohým sa osvedčil čas pred spaním. Nájdime si pohodlné miesto. Dotyk a pohladenie sú pre deti nesmierne dôležité. Zoberme dieťa na kolená alebo si ho pritúľme k sebe. Takto spolu strávime veľmi príjemné chvíle a dieťa si to bude pamätať až do dospelosti. Upozornenia, ako napríklad: „Seď kľudne! Dávaj pozor! Nevrť sa!" neprispievajú k spokojnej a príjemnej atmosfére. Pri hlasnom čítaní sa u detí rozvíja umenie počúvať druhého. Nečítajme príliš rýchlo, doprajme počúvajúcemu dieťaťu dostatok času, aby príbeh precítilo a rozvíjalo si pritom svoju predstavivosť. Nič sa nestane, keď malým deťom texty zjednodušíme a skrátime. Často je čítanie z obrázkov oveľa zaujímavejšie. Pomôže, keď si knihu dopredu prečítame, aby sme si mohli text upraviť. Ak čítame na pokračovanie, pred každým ďalším čítaním stručne zhrňme predchádzajúcu časť. Ak dieťa prejaví záujem, rozprávajme sa s ním o prečítanom. Skôr, ako začneme čítať novú knihu, venujme pozornosť ilustrácii na jej obale a diskutujme o nej. Pýtajme sa dieťaťa: „Čo si myslíš, o čom bude táto kniha?"
Pred obrátením ďalšieho listu obrázkovej knihy, alebo v ktorejkoľvek inej časti textu sa zastavme a opýtajme sa: „Čo si myslíš, ako to bude pokračovať? Čo by si Ty urobil/a na jeho/jej mieste?"
Otcovia by mali vynaložiť zvýšené úsilie čítať svojim deťom. Keďže väčšina učiteľov základných škôl sú ženy, malí chlapci často spájajú čítanie len so ženami a prácou v škole. Buďme príkladom. Nech naše dieťa vidí, že si radi vo svojom voľnom čase čítame a nielen vtedy, keď máme čas vyhradený na hlasné čítanie.

Dajme najavo, že čítanie je veľmi príjemná činnosť. Pamätajme, že pre dieťa predškolského veku je dôležité naučiť sa od nás chcieť čítať. Nepoužívajme knihu ako hrozbu: „Ak si neupraceš izbu, večer Ti nebudem čítať!" Len čo naše dieťa zistí, že používame knihu ako zbraň, zmení svoj postoj ku knihám z pozitívneho na negatívny. Usmerňujme množstvo času, ktoré dieťa venuje sledovaniu televíznych programov. Na mnohé televízne programy však môžeme nadviazať čítaním kníh, alebo naopak, na základe prečítanej knihy vyberieme televízny program, ktorý dieťaťu rozšíri obzor. Nesnažme sa súťažiť s televíziou. Ak sa opýtame dieťaťa, či chce príbeh alebo televíziu, zvyčajne si vyberie to druhé. Akékoľvek čítanie je lepšie ako žiadne, avšak ak sa nám samotným príbeh nepáči, nepokračujme v čítaní. Uznajme chybu a vyberme iný titul. Nečítajme príbehy, ktoré sa nám samým nepáčia. Naša nechuť sa prejaví aj na čítaní a tým minie svoj účinok. Nenechajme sa znervózniť otázkami kladenými počas čítania, najmä ak sú poslucháčmi malé deti. Trpezlivo odpovedajme na ich otázky. Neodmietajme otázky a neodpovedajme unáhlene. Nemýľme si kvantitu s kvalitou. Desať minút čítania, ktorému venujeme plnú pozornosť a nadšenie, sa môže s veľkou pravdepodobnosťou uchovať v mysliach našich detí dlhšie ako dve hodiny strávené pred televíziou.