Štúdium týchto vied ich značne orientovalo na psychológiu a priviedlo ich od ich pôvodnej biologickej orientácie k orientácii sociologickej. V dôsledku čoho čím ďalej tým menej hovorili o vnútorných konfliktoch vznikajúcich z antagonickej štruktúry osobnosti človeka a stále viac sa klonili k názoru, že bezprostredné stiuačné konflikty majú svoj pôvod v nesprávne zorganizovanom prostredí, v ktorom človek žije. Vytvárali obraz človeka od prirodzenosti dobrého, ktorý zablúdil v nebezpečnom, nepriateľskom a amorálnom svete. Najvýznamnejší predstavitelia tohto smeru sú Karen Horneyová a Erich Fromm. Myšlienkový prúd, ktorý vytvorili, je označovaný termínom sociálna alebo kultúrna psychoanalýza. E. FROMM veľmi ostro kritizoval súčasnú kapitalistickú spoločnosť, ktorej vytýkal predovšetkým obmedzovanie slobody jednotlivca vedúce k pocitu ohrozenia a strachu. V modernej techznicko-priemyselnej a konzumnej spoločnosti získal človek podľa Fromma síce väčšiu individuálnu slobodu,a le zároveň bol ponechaný sám sebe a získaná sloboda bola vykúpená osamotením a stratou zmyslu spoločenského života. Tým sa sloboda stala človeku neznesiteľnou a zrodila sa v ňom tendencia „úteku zo slobody“ a nevedová motivácia k odporu proti takejto voľnosti. U moderného človeka vznikajú tri hlavné nevedomé tendencie k odchodu z pre ne neúnosnej situácie:
· Sadomasochizmus (vnucovanie nadvlády iným a zároveň poddávanie sa moci a nadvláde druhých)
· Agresívnosť (ničenie a deštrukcia)
· Konformizmus
Získanie stratených pút jedinca so spoločnosťou vyžaduje podľa Fromma prebudovanioe vzťahov človeka ku svetu na základe lásky vo vsetkých jej formách a podobách (rozlišuje ich celkom šesť). Výchova má byť preto zameraná tak, aby pomáhala rozvíjať tvorčiu slobodu človeka a lásku a solidaritu medzi ľuďmi. Nemá viesť človeka ku konformite a k prispôsobovaniu sa existujúcemu spoločenskopolitickému rádu, ako keby musel byť uchovaný navždy. V tomto zmysle sa Frommove myšlienky stali zdrojom podnetov pre uskutočnovanie antiautoritatívnej a slobodnej výchovy, výchovy spojenej s rozvíjaním tvorivosti, sebaurčenia človeka, kooperácia s druhými – teda s výchovnými ideálmi, ktoré boli uplatťňované prúdom novej výchovy.