Chcel som dejepis dostať z pozície nezáživnej faktografickej vedy do pozície dynamického a žiakov formujúceho predmetu, ktorý by bol nielen náučný ale i poučný a aby si žiaci pri zlom konaní – šikanovaní, ubližovaní slabším, fajčení, pokušení alkoholom, a množstve ďalších – dokázali spomenúť na následky, ktoré sme spomínali v spojitosti s takýmto konaním na dejepise a uvedomili si, že v dejinách to už raz či niekoľko krát ktosi skúšal a výsledok nám zanechal v dokumentoch či legendách. Nie je preto pre žiaka otázkou, či toto konanie je skutočne na mieste a nie je len primitívnym a prízemným konaním, ako som to počul na hodinách dejepisu?
Rovnako je otázkou, či som aspoň čiastočne ukázal možnosti praktického uplatnenia môjho návrhu na tvorbu hierarchie a systému hodnôt u žiakov. Nie som dostatočne skúsený ani na menej komplikované problémy didaktiky a preto sebakriticky priznávam, že som si – aspoň z môjho pohľadu – vzal na plecia príliš ťažké bremeno. Na druhej strane som sa pokúsil ukázať cestu – i keď možno viac teoretickú, ako praktickú – ako je možné hodinu(y) dejepisu využiť k odhaleniu a následnému usmerneniu hodnotového rebríčka žiakov ZŠ. Praktická aplikácia môjho návrhu v kapitolách 4.1.1.,4.1.2., a najmä 4.2., je viac menej pokusom uplatniť metódu – s ktorou som sa doteraz vôbec nestretol – v praxi pomocou myšlienkového experimentu. V tomto prípade mi bola skutočne prekážkou abstinencia praktického odskúšania si čo i len jednoduchšieho problému. Čiastočným vzorom mi bola metóda ŽOS – teda žalujem, obhajujem, súdim – ktorá však vôbec nenahradila medzeru, ktorá mi vznikla pri samom jadre problému, teda ako včleniť výchovu do hodín dejepisu. Na otázku - na koľko sa mi môj zámer vydaril či nevydaril - si skutočne neviem a ani nemôžem odpovedať sám. Keďže sám sa borím problémom systému a metódy, ktoré som použil je možné, že som sa skutočne minul cieľom tejto práce. Vysvetlil som zámer, cieľ, teoreticky som problém ako – tak objasnil, ale praktická aplikácia je len pokusom o aplikáciu v reálnej triede či škole. Priznávam, že práve toto je slabé miesto v ktorom som mal problém vymyslieť čo i len zlomok možného priebehu takto ponímanej hodiny. I napriek tomu však verím, že práca, ktorú som napísal nebola len zbytočnou námahou, ale „vstupnou bránou“ k vylepšeniu aplikácie skúmaného problému, ktorým je možnosť včlenenia axiologizácie do výučby; a to v rámci predmetu dejepis.


PRÍLOHA Č. 1: viď obr. Marianny na CD Kronika ľudstva (mrkni použiťá lit. a zdroje).