Nie však kvalita práce je jediným ukazovateľom jej potencionálneho prínosu.











METODIKA PRÁCE

Písanie práce malo veľmi kreatívny charakter. Rozhodol som sa napísať prácu na tému, ktorú som nenašiel spracovanú v žiadnej dostupnej literatúre a preto som sa musel prebrodiť niekoľkými malými prekážkami. Prvou bol výber literatúry. Ako je badateľné už z názvu mojej práce, ako „odrazový mostík“ mi poslúžila kniha prof. Zelinu ( Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: Iris, 1996). Tu som našiel inšpiráciu a aj časť názvu mojej práce. Pomocnú literatúru uvediem v zozname literatúry tejto práce. Ďalší krok, ktorý nasledoval bola selekcia pojmov a ich zoradenie. Tieto pojmy mi poslúžili, ako niť – os mojej práce. Asi najväčším problémom bolo samotné vyčlenenie problému a jeho analýza. Praktická aplikácia nastoleného problému je v čase písania tejto časti textu ešte nezodpovedanou otázkou. Predpokladám však, že úspešne dokážem možnosti aplikácie dejinných udalosti na výchovu a hodnotový systém žiakov. Praktická ukážka v texte je, no bude len myšlienkovým experimentom, ktorého úspech – ako som uviedol v úvode – je otázkou budúceho skutočného experimentu v praxi. Ďalej ju nutné dodať, že možnosti dejepisu sa nedajú ohraničiť len na informačnú funkciu tohto predmetu, ale sú tu možnosti širšieho uplatnenia – o čom som sa už zmienil. Metóda, ktorú použijem a používam v tejto práci je istým spôsobom špecifická a to pre nedostatok informácií o takomto druhu práce a možnostiach uplatnenia výsledkov vrátane ich aplikácie a vyhodnotenia v praxi – o čom som už rovnako v iných súvislostiach písal. Verím preto, že cieľ, ktorý som si vytýčil a metódu, ktorú som zvolil – teda kreatívne vytvorenie koncepcie aplikácie axiologizácie vo výučbe dejepisu – ma dovedú k úspešnému koncu a praktickej aplikovateľnosti výsledkov tejto práce. O výsledkoch ktoré som si vytýčil – a v ktorých reálnosť dúfam - pri koncipovaní metodiky práce budem informovať v závere tejto práce. 1. AXIOLOGIZÁCIA

V dnešnom svete je mnoho detí zmätených. Nie preto, že by nemali dostatočnú starostlivosť zo strany spoločnosti, ale paradoxne zo strany rodičov. Tí prenášajú väčšiu časť bremena výchovy na inštitúcie a prvou v rade je práve škola. V rámci kolektívu školy sa nachádza akýsi sub-kolektív triedy a ten sa môže ešte štiepiť na niekoľko skupín podľa záujmov či záľub. Axiologizácia však vstupuje do života človeka najmä v rodine. Tu sa utvára základná hodnotová orientácia a základný hodnotový systém. Axiologizácia vychádza z pojmu axióma, čo je – matematicky povedané - vždy platné tvrdenie.