referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eliška
Piatok, 7. októbra 2022
Úloha a aplikácia axiologizácie vo vyučovaní dejepisu
Dátum pridania: 31.07.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: emils
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 542
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 15.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 26m 30s
Pomalé čítanie: 39m 45s
 

Inak povedané – axióma je hodnota, ktorá je pevne fixovaná a ak je už raz nadobudnutá je ťažké ju zmeniť. I napriek tvrdeniam psychológov – že hodnoty sú dynamické a flexibilné a počas života sa menia niekoľko krát - som tohto názoru, že ich zmena je skutočne bolestná a ťažká. Keďže škola – a najmä užší kolektív triedy – často krát výrazne zastupuje rodinu, musíme sa zaoberať i tým, aké sú možnosti tvorby hodnôt u žiakov, ktorí sú nám zverení a za ktorých ponesieme zodpovednosť po celý život, pretože i my vkladáme časť mozaiky do ich života. 1.1. Axiologizácia osobnosti žiaka

Žiak je otvorenou osobnosťou, ktorá dokáže sprvu príjmať a neskôr i usmerňovať a selektovať isté typy a spôsoby správania a tvoriť si tak postoje. Tie sú vstupnou bránou pre tvorbu a fixáciu hodnotového rebríčka osobnosti. Učiteľ má v priebehu vyučovacieho procesu jedinečnú príležitosť ukázať možnosti, aké jednotlivec má, a možné výhody a nevýhody určitého druhu postoja a neskôr hodnôt ktoré vyznáva. Práve v čase dospievania je človek najvnímavejší a najprístupnejší sociálnemu formovaniu vlastnej osobnosti. Práve vtedy si hľadá svoju cestu.
Tradičná škola procesy hodnotenia obchádza a málo sa problémom tvorenia hodnôt zaoberá. Preto bremeno zodpovednosti školy – triedy dnes akceptujeme, aby sme nevydali deti blúdeniu vo svete plnom hodnôt bez akéhokoľvek zmyslu. Naopak ( a tu sa stotožňujem s tvrdením M. Zelinu ) – „tak ako máme vypracovanú metodiku osvojenia si rôznych predmetov, tak by mala existovať i akási metodika axiologizácie“. Naučiť sa hodnotiť a vybrať si to, čo je správne a pre spoločnosť prínosné !

2. DEJEPIS A JEHO ÚLOHA V SPOLOČNOSTI

Úloha dejepisu v spoločnosti je z pohľadu radového obyvateľa každého – alebo aspoň väčšiny - štátu takmer podradná. Ovládame základné údaje o vlastnom štáte. Popri tom však môžeme sledovať vlny nacionalizmu a bezbrehého opájania sa hrdosťou z toho, že žijeme v spoločnosti tej ktorej krajiny. Tento fenomén sa rozhodne netýka len našej krajiny. Otázkou je, či skutočne poznáme dejiny našej krajiny aspoň tak hlboko, ako hlboko je zakorenená naša hrdosť a nacionalizmus. Dejepis nám neprináša oslobodenie od rán, ktoré nám uštedrili vojny či naposledy – v našom štáte - tvrdý režim komunizmu. Dejepis nám zatiaľ príliš nepomáha formovať ani hodnoty. A práve to by mohol...




2.1. Axiologizácia v spoločnosti na základe poznania dejín

Dejiny nám prinášajú nespočetné množstvo informácií o možnostiach jednotlivých ľudí i spoločností. Na základe dôkladného poznania dejín by mnoho rozhodnutí v živote ľudí nepadlo, alebo sa zmenilo.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Zelina M.: Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: Iris, 1996, Boroš J. a kol.: Psychológia. Bratislava: Iris, 1999, Zamarovský V.: Dejiny písané Rímom. Bratislava: Perfect, 2002, Bilasová V. a Geremešová G.: Malý slovník filozofie. Košice: Pezolt PVD, 2000, Kronika ľudstva. Praha: Fortuna print, 1998 ( CD-ROM)
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.