Ako poznanie dejín súvisí u ľudí s tvorbou hodnôt? Mnohí z nás nepoznajú ani dejiny vlastného štátu a nieto ešte Európy či sveta. Preto sa domnievam, že hodnoty, ktoré človek vyznáva a bráni by mnohokrát nebránil a nevyznával, pokiaľ by bol objektívne informovaný. Ako názorný a krátky príklad uvádzam neofašistov, ktorí sú typickým príkladom nezáujmu o objektívne pochopenie dejín. Dôkazom je i to, že mnohokrát sú to dospelý a zrelý jedinci, pre ktorých je utrpenie miliónov ľudí dôvodom k pochvale a slúži ako vzor a mnoho krát i cieľ ich života. Tu je prvý prejav stretu medzi hodnotami ľudí a dejinami. Je to len okrajový stret, ale poslúži nám ako vstupná brána k hlbšiemu využitiu dejín a ich poznania v rámci dejepisu k tvorbe hodnôt mladých ľudí.

2.2. Axiologizácia v škole na základe poznania dejín

Tu by som rád vstúpil do problematiky samotnej tvorby hodnôt u žiakov ( základných ) škôl. Dejepis sprevádza žiaka celý druhý stupeň. Keďže predpokladám, že učiteľ dokáže viesť žiakov určitým štýlom celých päť rokov, budem vravieť viac menej o žiakoch 9 ročníka ZŠ. Poznanie dejín im počas štúdia môže priniesť množstvo podnetov i otázok. To ako využijú vo vlastnom živote a pri utváraní vlastnej osobnosti poznatky z dejín vlastného druhu, závisí tak od nich, ako i od učiteľa. Využitie dejepisu a jeho poznatkov v didaktickej praxi môže byť obtiažne z toho dôvodu, že dejepis sa pokladá za akúsi faktografickú disciplínu či predmet. Ja si však myslím, že utváranie hodnôt žiakov, na základe poznania dejín je možné, a pokúsim sa ukázať ako.

3. TVORBA HODNÔT U ŽIAKOV

Ako prvý krok treba upresniť, aké typy hodnôt môžu prevládať u žiaka na základe skúseností z rodiny či odpozorovania zo spoločnosti. Učiteľ má potom možnosť analýzy a výberu. Ktoré sú pozitívne – treba rozvíjať a podporovať, tie ktoré sú negatívne naopak – potláčať a meniť ( pokým je to možné ). E.Spranger rozdelil hodnotové orientácie do 6-tich životných foriem :
a) Teoretický človek – usiluje sa o poznanie pravdy, zákonitostí, podstaty sveta. Najlepšie sa cíti napr. pri knihe, čítaní a pod. b) Ekonomický človek – hľadá úžitok, zisk, hľadá len to čo je prospešné jemu či jeho rodine. Najlepšie sa cíti na trhu a v tržných vzťahoch ( je to obchodník telom i dušou ). c) Estetický človek – hľadá vo svete najmä zážitky, estetické dojmy. Najlepšie sa cíti v opere či galérii....
d) Mocenský človek – je človek, ktorý presadzuje seba. Najlepšie sa cíti ako poslanec či politik.
e) Sociálny človek – hľadá seba v iných ľuďoch. Žije pre druhých. Najlepšie sa cíti medzi ľuďmi v družnom rozhovore z ktorého sa chce poučiť.