f) Náboženský človek ( filozofický) – hľadá zmysel života cez vieru v niečo. Hľadá zmysel bytia človeka na svete. Najlepšie sa cíti v rozhovoroch o filozof. problémoch....
Ako vidieť o rôznorodosť vzorov pri tvorbe hodnôt žiaka nie je núdza. Práca učiteľa je v podstate limitovaná aj šťastím na rodičov žiakov. Iné hodnoty bude mať žiak z kompletnej, iný z nekompletnej rodiny. Iné z rodiny alkoholika, iné z rodiny manažéra. Na tvorbu hodnôt vplýva okrem rodiny nespočetné množstvo faktorov. Medzi tie najdôležitejšie patrí inštitúcia školy a osobnosť učiteľa. V našom prípade je to učiteľ dejepisu.


3.1 Dejepis ako tvorca hodnôt u žiaka

To, ako môže učiteľ dejepisu prispieť k tvorbe hodnôt žiakov si ukážeme v tejto pravdepodobne najdlhšej – teoretickej - kapitole. Základnou úlohou axiologizácie je poskytovať deťom podnety na hodnotiace myslenie a hodnotenie. Ako možno túto otázku resp. úlohu aplikovať na hodinách dejepisu sa pokúsim ukázať. Ľudstvo počas svojho vývoja prekonalo niekoľko zásadných zmien, ktoré stoja za viac ako zmienku. Týka sa to vynálezov technických i spoločenských vied. Rovnako sa to týka vojen a obchodu. A samozrejme náboženstiev a filozofie. Je nespočetné množstvo príkladov na ktorých sa dá sprvu ukázať a neskôr i budovať ideálny človek, ktorému by sme sa mohli priblížiť. V dejinách existuje nepreberné množstvo charakterov a osobností, ktoré pomáhali tvoriť meniť či ničiť svet. Na všetkých týchto osobnostiach a udalostiach sa dá stavať hodnotová pyramída človeka – žiaka. Túto si môže sám vybrať a zdôvodniť. Je len na učiteľovej šikovnosti či správne postaví problém a usmerní hodnotový systém žiakov správnym smerom. Ďalším problémom je i hierarchia hodnôt. I tu sa dá nájsť v dejinách nepreberné množstvo príkladov. Najzákladnejšia otázka - otázka života - je dnes akosi samozrejme pokladaná za samozrejmú v tom zmysle, že na život iného nemám právo siahnuť. Je polemika o tomto probléme taká komplikovaná? Aký je rozdiel medzi zhodením atómových bômb v Hirošime a Nagasaki, bezdôvodnými vraždami civilistov Japoncami v Číne za 2 sv. vojny a zabíjaním detí kočovnými kmeňmi v prvom tisícročí preto aby prežil kmeň? Aké sú dôvody zabíjania dnes a aké boli vtedy? Prečo dnes pristupujeme k životu človeka ( i zvierat ) inak, ako pred niekoľkými sto či desaťročiami? Čo nás zmenilo? Poučili sme sa z dejín? Vraví sa, že človek je nepoučiteľný. Ja si to nemyslím, a ukázať žiakom, že dejiny nás môžu predsa len niečo o hodnotách naučiť a že dokážeme správnym výberom hodnôt posunúť svet... to všetko nám môže ukázať len čas.