Neviem, nakoľko žiaci ovládajú islam, ale asi by som ich prekvapil tým, že v dobách kedy vznikal islam mohli európske ženy len ticho závidieť ženám žijúcich v krajinách, kde sa vyznával islam. Karta sa však v priebehu stáročí obrátila a dnes islamské ženy – naopak - závidia ženám západného sveta. Otázkou zostáva, koľko žiakov by malo návrh, ako vzniknuté rozdiely v právach žien eliminovať, isté však je, že diskusia rozprúdená okolo tohto problému by nás priviedla späť do našej spoločnosti a vývoju v nej samej. Odhalili by sme, aké boli vzťahy mužov, žien a detí v 19 a 18 storočí. Potom by sme sa presunuli do stredoveku a nakoniec do Ríma a Atén. 4.1.2. Od úcty k žene, k úcte k človeku v behu dejín.

Základná otázka by bola, aký bol vzťah ženy a muža v antickom grécku či Ríme. Ak by žiaci nevedeli, tak by im bolo možné napovedať, že len prvorodená dcéra dostala meno a s ostatnými si príliš veľa starostí nerobili, pretože tie dostali také isté meno, no z dodatkom „druhá“ „tretia“ atď. I napriek zriadeniu, ktoré dalo názov i dnešnému demokratickému spoločenskému zriadeniu, teda republike, sa považovali za plnoprávnych občanov len muži. Emancipácia žien podľa názoru mnohých žiakov ( je to len hypotéza ) začala oveľa skôr, ako sa to v skutočnosti stalo. Žena si svoje práva vydobyla práve vďaka – paradoxne – neúcte k človeku. Stalo sa to – s výnimkou USA – až v priebehu najväčšieho zlomu v dejinách Európy, ktorým bola prvá svet. vojna. Tu by sa dala nastoliť otázka, ako sa podieľala prvá svet. vojna, ktorá bola dovtedy najkrutejšou a najväčšou na formovaní hodnôt človeka, keď vzápätí na to o niekoľko desaťročí vypukne vojna opäť a to z oveľa krutejšími spôsobmi vraždenia. A otvorenou otázkou by zostalo, ako sme sa poučili my, keďže stále nás sprevádza mnohokrát neopodstatnená nenávisť rasová či spoločenská. Úcta k človeku a ľudskému životu nás sprevádza celými dejinami. Je nanajvýš potrebné ukázať žiakom, že rovnoprávnosť na základe pohlavia, rasy či etnickej príslušnosti nie je až taká vzdialená minulosť a práve preto je dnes rebríček hodnôt u mnohých ľudí taký rozkolísaný. Pokiaľ sa stabilita v spoločnosti má udržať je potrebné poukázať na klady i omyly dejín ( či už Ríma, či stredoveku, Rakúsko - Uhorska, alebo Slovenského štátu a pod.). Tvorba hodnôt žiaka môže byť hlboko ovplyvnená poznaním správania sa ľudí v dobách, kedy dnes veci samozrejmé boli tvrdo a mnohokrát za cenu veľkých obetí vydobytou novinkou. Práve na pomere úcty k žene a úcty k človeku sa dá ukázať – aspoň čiastočne – optika, ktorou vnímali svet ľudia, ktorých nazývame i dnes barbarmi.