referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Úloha a aplikácia axiologizácie vo vyučovaní dejepisu
Dátum pridania: 31.07.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: emils
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 542
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 15.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 26m 30s
Pomalé čítanie: 39m 45s
 

4.2. Úloha na tvorbu hodnoty v rámci dejepisu; zameraná na slobodu jednotlivca

Navrhujem rozdeliť triedu do dvoch skupín. Využil by som možnosť rozdelenia na chlapcov a dievčatá. Toto delenie by som volil s toho dôvodu, aby som videl nakoľko budú dievčatá používať emócie a svoje práva a naopak chlapci silu a tendenciu vládnuť. Hodnota osobnej slobody je u oboch skupín, pokiaľ by boli heterogénne, takmer rovnaká. Po rozdelení do skupín podľa plánu ( teda podľa pohlavia ) by som zadal každej skupine niekoľko príkladov z dejín, ktoré by vraveli v prospech ich vlastnej skupiny. Je viac ako isté, že pre skupinu chlapcov by bol výber oveľa jednoduchší. Skupine chlapcov by som dal vyhľadať, aká bola úloha muža v Rímskej rodine a spoločnosti, ďalej v rodine či na panstve feudála, a aká je úloha a rola muža v dnešnej rodine a spoločnosti. Rovnako dievčatám by bola daná obdobná úloha. Na základe poznatkov oboch skupín by som o niekoľko dní ( po čase na prípravu ) zasadol na „súdnu stolicu“ a skupiny by som vyzval aby si sadli – jedna po mojej pravej ruke a druhá po mojej ľavej ruke. Keďže predpokladám ostré výmeny názorov typu prečo, kto, kde.. zadal by som aj alternatívne riešenie a dal možnosť vytvoriť stred, ako pri delení frakcií počas veľkej francúzskej revolúcie. Z hľadiska nemožnosti praktického odskúšania môžem len predpokladať, že väčšina chlapcov si – viac menej silou a krikom presadí, že bude po mojej pravej strane, dievčatá ustúpia a uspokoja sa s ľavou stranou a menšia časť tvrdohlavých dievčat a nerozhodných chlapcov by zaujala stred. Predpokladám, že stred by sa skladal viac s chlapcov a to v pomere 3 ku 1. Po upokojení situácie by som vyzval na určenie hovorcov jednotlivých skupín. Skupinu vytvorenú ako stred by som určil ako porotu, pričom by som podotkol, že taká samozrejmá vec, akou je porotný súd, bola uvedená do praxe až v americkej ústave schválenej 17.09.1787. Bol by som len rád, keby niekto podotkol, že to bolo skôr, ako sa Európa zbavila bremena poddanstva. Ak nie, podotkol by som, že v USA získali občania osobnú slobodu skôr, ako ktokoľvek v Európe. Vrátim sa však k samotným skupinám. Ako prvé by som sa spýtal, prečo sa tá ktorá skupina posadila po mojej pravici a ľavici. Či to bola slobodná voľba všetkých členov skupiny a či sa prispôsobili konsenzu – teda dohode v skupine. Potom po reakciách by som ukázal, ako sa rozdelili revolucionári za veľkej franc. revolúcie a že to v podstate zodpovedalo názorovo rozdeleniu v našej triede..
 
späť späť   7  |  8  |   9  |  10  |  11  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Zelina M.: Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: Iris, 1996, Boroš J. a kol.: Psychológia. Bratislava: Iris, 1999, Zamarovský V.: Dejiny písané Rímom. Bratislava: Perfect, 2002, Bilasová V. a Geremešová G.: Malý slovník filozofie. Košice: Pezolt PVD, 2000, Kronika ľudstva. Praha: Fortuna print, 1998 ( CD-ROM)
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.