Celá hodina by sa niesla v duchu francúzskej revolúcie, pretože práve tá priniesla do Európy občiansku slobodu a dokument, ktorý je základom všetkých demokratických štátov dneška – ústavu. Potom by som vyzval porotu, aby určila – hlasovaním – ktorá skupina má ako prvá prezentovať svoje výsledky. Predpokladám, že pri väčšine hlasov nerozhodných chlapcov v porote by dostala – ako prvá – slovo skupina dievčat po mojej ľavici. Prezentácia by prebiehala formou obhajoby úlohy žien v spoločnosti a rodine počas Rímskej republiky, feudalizmu a dneška. Po ukončení prezentácie by pokračovala druhá skupina o svojom pohlaví a jeho úlohe v daných obdobiach. Skupina ktorá by práve neprezentovala by si robila poznámky. To sa po celý čas týka i poroty. Neviem odhadnúť, ktoré problémy by zaujali 14 – 15 roč. ľudí, ale predpokladajme, že veci, ako hlasovacie právo mužov, a rola ženy ako podriadenej muža by sa v referátoch objavila. Tu by nastúpila diskusia skupín, ako muži a ako ženy prispeli k rozvoju ľudskej spoločnosti. A či ženy i napriek mnohostáročnej druhoradosti prispeli k rozvoju ľudstva a jeho spoločenského zriadenia. Pretože vo fáze Antiky či stredoveku boli muži v dokonalej výhode, ale rovnako pokrok v týchto dobách by bol viac ako pomalý dokonca mnoho krát by mal regresnú tendenciu. Zmena by nastala – i keď žiakmi možno nie docenená – pri veľkej franc. revolúcii. Chlapcov by rozhodne zaujala „postava“ Marianny (viď. Príloha č. 1 ), ako symbolickej postavy francúzskej revolúcie. Dievčatá by zasa našli prvý tromf v rukách na obhajobu úlohy ženy v spoločnosti a nie len v rodine. Tu by sa pravdepodobne pre ne začala hrdá cesta emancipácie a spoločenského života žien, i keď v skutočnosti nebola situácia až taká priaznivá, na čo by som ich samozrejme upozornil, ale rovnako povzbudil, že práva a najmä slobody žien sa v tomto období veľmi posilnili. Útrapy ktoré sprevádzali človeka pri získavaní osobnej slobody v tej miere, akú poznáme a prežívame dnes sú veľmi dobrou ukážkou pre žiakov končiacich základnú školu. I napriek poznaniu histórie predpokladám, že mnohí zo žiakov si bez zaoberania sa hodnotami na hodinách dejepisu nedokážu uvedomiť, že právo osobnej slobody, ktoré je človeku najvlastnejšie by nebolo bez úcty k človeku, ktorá sa začala presadzovať v kresťanskej tradícii európskeho kontinentu a aplikovať do praxe po veľkej francúzskej revolúcii. Úcta človeka k človeku je základným kameňom slobody jednotlivca. Pretože filozofi, na základe ktorých boli tvorené ústavy dnešného typu ( John Lock či J.J. Rousseau ) vychádzali práve z človeka a jeho miesta na zemi a v spoločnosti.
I napriek tomu, že je mnoho z týchto informácií pre žiakov zákl.