Etická výchova pomáha pri hodnotovej orientácii a formovaní postojov mladých ľudí, kultivuje osobnosť edukantov, učí ich orientovať sa v životných aj umeleckých hodnotách na základe zmyslových zážitkov a vedie ich k pozitívnemu vnímaniu bytia, vychováva osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto.
Cieľom etickej výchovy je formovanie mravne zrelého človeka, ktorý sa riadi určitými spoločensky uznanými morálnymi pravidlami – morálkou (1),
Morálka je súbor pravidiel, noriem, a zákonom, ktoré slúžia na koordináciu činností ľudí, ktorí sú členmi určitej komunity. Je to sústava noriem, prenášaných z generácie na generáciu, ktoré sa môžu meniť s vývojom spoločnosti, ale niektoré zostávajú nemenné. Prosociálna výchova je zložka výchovy, podrobnejšie rozpracúvaná až v 90. rokoch 20.-teho storočia, ktorá usmerňuje správanie v prospech iných osôb, skupín alebo spoločenských cieľov bez toho, aby existovala vonkajšia odmena (2). Prosociálna osobnosť prejavuje súcit s ľuďmi, ktorí majú ťažkosti, teší ju obdarovať niekoho alebo rozdeliť sa s niekým, namáha sa v prospech iných, úspechy iných prijíma bez závisti, prežíva s ostatnými ich starosti a radosti. Asertivita je významnou súčasťou prosociálnej výchovy. Je to schopnosť človeka slobodne a otvorene obhajovať a presadzovať svoje vlastné práva, pričom rešpektuje práva iných, neútočí na ne a ani ich nespochybňuje (3). 2. Etická výchova
Podľa súčasného chápania je výchovno-vzdelávací proces rozdelený na časti, ktoré sa uskutočňujú v podmienkach školského vyučovania, v prostredí rodiny a v prostredí mimo vyučovania. Slovenský školský systém kladie väčší dôraz na vzdelávanie, než na výchovu. Znamená to, že primárnym cieľom každého edukátora je odovzdať deťom čo najviac informácií. Výchova, t.j. vedomé alebo nevedomé pôsobenie na správanie, postoje a názory detí je viac okrajové. Pritom oddelenie výchovy od vzdelávania nie je možné. Veď výchovné pôsobenie je komplikovaný proces, učiteľ/ka pôsobí vlastným príkladom, vlastnými postojmi, názormi a pod. Množstvo informácií, ktoré však musí odovzdať je také veľké, že výchovné pôsobenie je skutočne iba akýmsi (hlavne nevedomým) vedľajším účinkom. Etická výchova má nezastupiteľné miesto v školskom systéme, hlavne s ohľadom na výchovu zdravých ľudí schopných viesť plnohodnotný život v modernej občianskej spoločnosti. Cieľom tohto predmetu je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení svojho cieľa sa neuspokojuje s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.
Etická výchova súvisí aj s vyučovaním ďalších učebných predmetov.