Na rozdiel od nich sa sústreďuje na etický aspekt učiva. Napríklad využíva úryvky z literárnych diel, ale so zameraním na senzibilizáciu pre etické problémy a vyzdvihnutím pozitívnych vzorov správania. Tak ako náuka o spoločnosti alebo občianska náuka, aj etická výchova rozvíja mladého človeka v rámci cieľavedomej prípravy na rodinný, občiansky, profesiový a kultúrny život poskytovaním uceleného psychologicky zdôvodneného programu.
Účinná etická výchova vyžaduje systematické a dlhodobé pôsobenie. Pritom postoje a správanie žiaka ovplyvňujú aj ostatné učebné predmety. Hodiny estetickej výchovy, náuky o spoločnosti, dejepisu, literatúry a ďalších učebných predmetov dávajú veľa príležitostí na rozhovor o etických problémoch, na prezentáciu pozitívnych vzorov správania a podobne. 2.1 Program etickej výchovy
Etická výchova si stanovuje program v súlade so základným cieľom, ktorý chce dosiahnuť, t.j. informovať žiaka o etických zásadách, ale zároveň mu pomáhať, aby si vytvoril na danú tému vlastný názor a osvojil si primerané postoje a správanie, konkrétne formu akou vysloví svoj názor. Tento program, pripravujúci žiakov na účinnú spoluprácu, zahŕňa rešpektovanie a rozvíjanie jedinečnosti každého z nich, precítenie vlastnej individuality, pochopenie možnosti učiť sa od ostatných, prežívanie a vychutnávanie vlastnej tvorivosti, podnecovanie sebavedomia, odbúravanie starých stereotypných názorov. Úspešné naplnenie uvedených dielčích cieľov im umožní stať sa samostatnými a vyrovnanými jedincami. Etická výchova vychováva k mravnej zrelosti pomocou techník, ktoré:
• napomáhajú prežitie a pochopenie hodnôt najmä vnímaním situácií, prírody, seba a druhých (senzibilizácia),
• uľahčujú porozumenie a interiorizáciu súvisiacich hodnôt a noriem (hodnotová reflexia),
• umožňujú nácvik odpovedajúceho správania (nácvik v podmienkach triedy),
• vedú k uplatneniu skúseností, osvojených v škole, v každodennom živote.
Tieto body predstavujú postupnosť metodických krokov etickej výchovy.

Nevyhnutnými podmienkami účinnosti etickej výchovy sú:
 kvalifikované používanie aktívnych zážitkových metód,
 štýl výchovy charakterizovaný najmä znakmi, ako sú bezpodmienečné prijatie každého žiaka, pozitívne očakávania (atribúcia), induktívna disciplína;
 zdôrazňovanie prosociálnych hodnôt, ako sú spolupráca a pomoc.



2.2 Metódy v etickej výchove
Celkove sa v praxi etickej výchovy uplatňuje viacero špecifických metód tvoriacich ucelený a psychologický podložený systém. Najpoužívanejšou je metóda prof.