Má viesť edukantov k:
• pochopeniu psychológie a etiky asertivity a jej včlenenie do životnej filozofie, mravného názoru žiaka,
• zvládnutiu asertívnych spôsobov konania v triede, mimo triedy a neskôr v životných situáciách žiaka,
• začleneniu takéhoto správania do životných prosociálnych stratégií konania žiaka v budúcnosti.
Potreba naučiť sa asertivite vychádza zo skúseností z jednania s ľuďmi, ktorí sa obhajovali objektívnymi zákonitosťami a prospechom celku a pritom mysleli predovšetkým na seba. 4.1 Agresivita
Reagovať na podnety okolia je možné tromi spôsobmi: agresívne, pasívne a asertívne. Agresivita je formou extrémneho správania sa. Pojem agresivita predstavuje vnucovanie vlastných názorov, útočenie na druhú osobu, využívajúc pritom napr. iróniu alebo sarkazmus. Agresívny jedinec sa presadzuje na úkor iných, nerešpektuje ich práva a oprávnené požia-davky. Všetky svoje prehry sa snaží premeniť vo svoj prospech. Ak sa mu to nedarí, obviňuje svoje okolie z neférového konania. Agresívne konajúci človek sa prejavuje za každú cenu. Manipuluje s ľuďmi, je netaktický, ťažko ovláda svoje emócie. Má tendenciu druhých poni-žovať a zosmiešňovať. Takýto človek nemá priateľov, dopláca na svoju zníženú sebakontrolu tým, že je vlastne osamelý.

4.2 Pasivita
Pasívne konajúci človek nevie zreteľne vyjadriť svoje želania a nedokáže presadiť svoje požiadavky. Nedokáže rázne odmietnuť neoprávnené požiadavky druhých, nedokáže sa primerane uplatniť. V jeho konaní chýba istota a sociálna zručnosť. Často sa dostáva do situácie, keď nedosiahne svoj cieľ. Za každú cenu sa snaží vyhnúť konfliktu. Často uniká pred riešením úloh a problémov, má pocity menejcennosti. Cíti sa bezmocný na to, aby ovplyvnil svoju živnotnú situáciu, cíti sa osamelý a málo akceptovaný ostatnými ľuďmi. Niekedy je až príliš emocionálny.

4.3 Asertivita
Asertívne sa správať a komunikovať znamená vyjadrovať a presadzovať otvorene a primerane svoje myšlienky, pocity, postoje, či už negatívne alebo pozitívne, pričom sa správať tak, aby neboli porušované asertívne práva druhých ľudí. Asertívny jedinec svojím konaním vytvára okolo seba pohodu. Primerane sa orientuje v danej situácii a z jeho prejavu cítiť istotu. Ak sa mu niečo nepodarí, neobviňuje z neúspechu svoje okolie. Vo svojom konaní dodržiava morálne zásady. Asertívny človek preberá plnú zodpovednosť za svoje správanie. Vie, čo chce robiť, aj aký spôsob si zvolí. Sú mu jasné dôsledky. Väčšinou priamo hovorí, čo cíti, o čo mu ide. Sám sa nepovyšuje, ani nikoho neponižuje. Vie iného počúvať, ak urobí chybu, prizná si ju. Vie pristúpiť na kompromisy. Pôsobí vyrovnane, uvoľnene, zrozumiteľne. Ak niekoho kritizuje, jeho kritika je vecná a konštruktívna, aby nikoho neponížil.
Z tohto pohľadu vo vzťahu k pracovnému prostrediu existuje istá základná charakteristika jednak podriadeného, jednak nadriadeného. Potom by obraz asertívneho podriadeného mal takúto podobu:
Je si vedomý povinností, ktoré má na pracovisku.