Princíp etickosti

VMR vedie žiaka k určitému mravnému ideálu v oblasti sexuálneho správania. Je to teda I výchova mravných medziľudských vzťahov, predovšetkým vzťahov partnerských. Etickosť je i jednou z charakteristík výchovy k spoločensky žiadúcemu mravnému správaniu v oblasti sexuality. Dôraz vo VMR sa kladie na etický obsah priateľstva, lásky, partnerského, manželského a rodičovského správania. Mimo iného je kladený dôraz na zodpovednosť za druhého, na zodpovednosť za dieťa, patrí sem výchova k pohlavnej zdržanlivosti, úcta k žene, k matke, k dieťaťu, k rodičom atď. Princíp etickosti sa realizuje predovšetkým pri výchove postojov, sociálnych, mravných zručností a správania. Tento princíp prispieva k vyváženiu poznatkovej sféry biologicko-sexuologického zamerania so sférou etickou, pedagogickou a psychologickou.

3. Princíp primeranosti

Princíp primeranosti je známy pedagogický princíp. Vo VMR má však svoj špecifický výraz. Primeranosť vo VMR je náročný postup v niektorých vzájomne sa prelínajúcich sa oblastiach.

Primeranosť sa chápe z hľadiska biologickej, psychickej a sociálnej zrelosti žiaka. Špecifickou súčasťou VMR je primeranosť k regiónu, tradíciám regiónu, primeranosť k sociálnej skupine, rodine, svetovému názoru a doterajšiemu spôsobu života žiakov. Tu je obsiahnutý aj pedagogický princíp individuálneho prístupu.

4. Princíp vedeckosti

Všetky informácie, ktoré učiteľ žiakovi sprostredkuváva, musia zodpovedať súčasnej úrovni vedeckého poznania. Odovzdávaná informácia v oblasti VMR je pedagogicky pretransformovaná na úroveň žiaka a na úroveň jeho poznania. Učiteľ používa vedecké, žiakovi primerané pojmy a didaktické pomôcky.

Pre princíp vedeckosti je typická objektívnosť a pravdivosť odovzdávaných informácií.

5. Princíp dôvery

Učiteľ sprostredkúva vedomosti, formuje postoje, zručnosti a správanie žiaka pre jeho súčasný, aktuálny život a tiež pre jeho život budúci. Osou VMR sú informácie, postoje, zručnosti a správanie, ktoré sa dotýkajú intímnych situácií, vzťahov a javov. Žiaci prejavujú určité rozpaky a hanblivosť na jednej strane alebo otvorenú úprimnosť, dokonca až provokatívnu na druhej strane. Učiteľ musí v žiakoch vzbudiť veľký stupeň dôvery, aby boli ochotní zveriť sa mu, pýtať sa a samozrejme i dôveru v pravdivosť a zmysluplnosť jeho výchovného konania. Učiteľ by nikdy nemal vo VMR žiaka ponižovať alebo znevažovať jeho vedomosti a postoje.

Nesprávne informácie, postoje a správanie musí transformovať múdrou a účinnou stratégiou do žiadúcej pedagogickej roviny.