Koncepcia výchovy k manželstvu a rodičovstvu v základných a stredných školách
Materiál je vypracovaný na základe uznesenia vlády SR č. 390 zo 4. 6. 1996 (intimát č. 57/96)
Časti: I. Úvod
II. Problémové východiská
III. Ciele výchovy k manželstvu a rodičovstvu
IV. Princípy výchovy k manželstvu a rodičovstvu
V. Inštitucionálne zabezpečenie cieľov výchovy k manželstvu a rodičovstvu
a) osobnosť a príprava učiteľa (VŠ, MC, ŠPÚ)
b) základné pedagogické dokumenty a ich inovácia
c) finančné zabezpečenie
VI. Úlohy a opatrenia
I. Úvod
Problematika sexuálnej výchovy patrí medzi aktuálne otázky súčasnej spoločnosti. Priamo či nepriamo zasahuje do života každého človeka, usmerňuje jeho myslenie a ovplyvňuje i jeho správanie. Je dôležité, aby všetci mladí ľudia – žiaci základných a stredných škôl - dostali kvalitné a plnohodnotné informácie z oblasti partnerských a manželských vzťahov i z výchovy k rodičovstvu predtým, ako sa stretnú s konkrétnymi životnými, spoločenskými i partnerskými situáciami. Nutnosť a dôležitosť výchovy k manželstvu a rodičovstvu deklarovala prijatými dokumentmi aj vláda SR. NA svojom zasadnutí 4. júna 1996 schválila uznesením č. 389 Koncepciu štátnej rodinnej politiky, kde v časti Základné princípy štátnej rodinnej politiky v bode C sú zahrnuté aj princípy výchovy k manželstvu a rodičovstvu.
Ďalšími východiskovými materiálmi sú Komplexný program prevencie nákazy HIV/AIDS v SR prijatý vládou SR uznesením č. 390/1996 dňa 4. júna 1996 a Národný program podpory zdravia schválený uznesením vlády SR č. 659 v novembri 1991. Koncepcia výchovy k manželstvu a rodičovstvu vychádza zo spomínaných materiálov a úlohy pre rezort školstva vyplývajúce z materiálov sú v Koncepcii výchovy k manželstvu a rodičovstvu zapracované.
Ministerstvo školstva SR uvedenej problematike venuje permanentnú pozornosť. Z viacerých aktivít treba spomenúť najmä schválenie učebných osnov sexuálnej výchovy pre 1. a 2. stupeň základnej školy a pre stredné školy v roku 1994 (schválené dňa 26.7.1994 pod č. 4028/94-212 s platnosťou od 1.9.1994).
Učebné osnovy sú spracované ako nadpredmetové, prierezové a dávajú v podstate každému učiteľovi možnosť v rámci svojho predmetu pôsobiť v sfére vzdelávania a výchovy v daných intenciách.
Na základe pripomienok viacerých pedagógov, rodičov, spoločenských organizácií i predstaviteľov cirkvi sa v roku 1996 utvorila pri Ministerstve školstva SR pracovná skupina pre riešenie otázok sexuálnej výchovy na základných a stredných školách. Zložená je z predstaviteľov rôznych názorových skupín na obsah vyučovania sexuálnej výchovy, jeho zaradenia do jednotlivých ročníkov i výstižnosť názvu tejto výchovy.
Členovia pracovnej skupiny dali Ministerstvu školstva SR podnet, aby sa problematické otázky sexuálnej výchovy dôkladne prerokovali, učebné osnovy sa inovovali a upravili v tom zmysle, aby boli aspoň z väčšej časti akceptovateľné všetkými názorovými skupinami. Táto úloha vyplýva pre Ministerstvo školstva SR aj z Uznesenia vlády SR č. 390 zo 4.6.1996, ktorá je zapracovaná v materiáli „Rozpracovanie komplexného programu prevencie nákazy HIV/AIDS v rezorte školstva“.
Z poverenia Ministerstva školstva SR v marci 1997 vypracoval Štátny pedagogický ústav v Bratislave nový – upravený návrh učebných osnov s doterajším názvom sexuálna výchova. Po pripomienkach viacerých členov pracovnej skupiny sa tento názov zmenil na „Výchova k manželstvu a rodičovstvu“ (VMR).
Definitívny návrh učebných osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu, ktorý vypracoval štátny pedagogický ústav v Bratislave a sú v ňom rešpektované aj pripomienky členov pracovnej skupiny, tvorí súčasť návrhu Koncepcie výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Aj návrh Koncepcie VMR bol prekonzultovaný s členmi pracovnej skupiny a predstavuje návrh akceptovateľný rôznymi názorovými skupinami.
II. Problémové východiská
Sme svedkami rozporuplného javu. Vo výskumoch hodnotovej orientácie dospelých aj mládeže hodnota rodiny a manželstva figuruje na popredných miestach, u dospelých navyše hodnota dieťaťa. Toto zameranie na rodinné hodnoty však veľmi často ostáva iba želaním – u veľkej časti, možno väčšiny mladých aj dospelých chýba účinná voľa, schopnosť odolávať lákadlám súčasnosti, chýbajú informácie a sociálne zručnosti potrebné na to, aby deklarované hodnoty formovali život a stali sa zdrojom sebarealizácie a osobného šťastia.
Preto treba pomáhať deťom a mládeži uvedomiť si, že príprava na rodinný život nie je menej dôležitá ako príprava na povolanie a poskytnúť jej účinnú pomoc.
Podstatnou časťou prípravy je také zvládnutie vlastnej sexuality, aby v zmysle definície sexuálneho zdravia „obohacovala osobnosť, zlepšovala jej vzťahy k ľuďom a rozvíjala schopnosť lásky“ (WHO Kodaň, 1974).
Nesmieme ignorovať ani skutočnosť, že jednou z dôležitých príčin tohto javu je výskyt nefunkčných rodín, ktoré mladému človeku neposkytujú ani pozitívne vzory správania, ani citovú saturáciu. Ďalšou významnou príčinou je množstvo umelých impulzov, ktorými priemysel sexu mladého človeka na každom kroku zaplavuje. Známy poľský sexuológ Immielinski píše: „Súdobá civilizácia vytvára mnoho príležitostí pre umelé vzrušovanie predstavivosti v sexuálnej sfére navzdory argumentom pedagogicko-psychologickej povahy. To, že je súčasná mládež erotizovaná, je predovšetkým dôsledok umelých impulzov z jej okolia.. Predčasné prebúdzanie pohlavného pudu za súčasného nedostatku vypestovaných duševných zábran vedie k presunu životných cieľov a úloh čím ďalej tým viac do sexuálnej sféry a k nadvláde pohlavného pudu v celkovej osobnosti mladého človeka“ (cit. V: Pšenička, 1995, s.229).
Výsledky demografických, sociologických a psychologických prieskumov upozorňujú na neradostný jav našej súčasnosti – stúpajúcu rozvodovosť najmä mladých manželstiev, nepripravenosť mladých partnerov na manželské a partnerské spolužitie, absenciu elementárnych etických prístupov k intímnemu životu a v neposlednom rade až zarážajúco ľahkovážny prístup k vlastnému zdraviu. Úloha rodiny pri výchove detí a mládeže k manželstvu, rodičovstvu a sexuálnemu zdraviu je prvoradá, ale prax i výskumy ukazujú, že nie každá rodina je na túto funkciu dostatočne pripravená.
Škola má osobitné možnosti poskytovať žiakom systematické vzdelanie na odbornej úrovni, orientovať deti na ušľachtilé hodnoty manželského a rodinného života, prebúdzať v nich radosť z budúceho rodičovstva a výchovy vlastných detí a pomôcť im vedieť sa správne realizovať aj v partnerských a intímnych vzťahoch. V súčasnej dobe, keď svetové spoločenstvo zaplavuje vlna rôznych život a zdravie ohrozujúcich negatívnych javov ako sú drogy, AIDS, násilie, treba využiť každú príležitosť na nevtieravé, ale sugestívne poučenie a poskytnúť žiakom všetky dostupné informácie z tejto oblasti života.
III. Ciele VMR
Cieľom VMR v škole je vychovávať sociálne, morálne a emocionálne zrelé osobnosti, schopné konať a správať sa v súlade s etickými normami a hodnotami uznávanými danou spoločnosťou vo svojom sexuálnom, manželskom a rodinnom živote.
Z toho jednoznačne vyplýva, že VMR má multidisciplinárny charakter.
Obsahom VMR je integrácia filozofických, sociologických, psychologických a biologických poznatkov o manželste, rodinnom živote a intímnych vzťahoch.
Z ideálneho hľadiska kvalitný program VMR zahrňuje všetkých žiakov základných a stredných škôl a obsahuje minimálne tieto ciele a aspekty:
· sebauvedomenie ako prípravu na manželstvo a rodičovstvo,
· chápať lásku ako základnú zložku sexuality, prípravu na zodpovedné rozhodovanie a správanie v kritických obdobiach psychosexuálneho vývinu a to na základe všeobecných morálnych hodnôt,
· pomôcť deťom a mladým ľuďom rozvíjať toleranciu, zodpovednosť a úctu,
· prispievať k poznatkom o sexuálnom rozmere nášho života,
· získať a osvojiť si fakty z oblasti fyziológie a anatómie rozmnožovacieho ústrojenstva, reprodukčného a sexuálneho zdravia vrátane antikoncepcie a prevencie AIDS a ďalších pohlavne prenosných ochorení,
· odolávať negatívnemu vplyvu okolia (masovo-komunikačné prostriedky, návrhy na predčasný sexuálny život, ponuka drogy).
V procese VMR musíme rozlišovať tri základné oblasti:
1. kognitívnu (poznávaciu) – spočívajúcu v pochopení a získavaní istého množstva poznatkov,
2. emocionálnu (citovú) – charakterizovanú akceptáciou a utváraním názorov a postojov,
3. vôľovú – prejavujúcu sa v konaní a správaní.
Všetky tri oblasti sa pri vyučovaní VMR prelínajú, ale najdôležitejšou cieľovou oblasťou je oblasť vôľová. Cieľom VMR je dosiahnuť, aby žiak základnej a strednej školy na základe získaných poznatkov a vybudovaného hodnotového rebríčka konal a správal sa v súlade s morálnymi zásadami spoločnosti, vedel odolávať negatívnym vplyvom okolia a dokázal v dospelosti vybudovať harmonické partnerské vzťahy založené na láske, úcte, vernosti, tolerancii a zodpovednosti, dokázal byť zodpovedným a láskavým rodičom.
Ciele, obsah a metódy VMR sú podrobne rozpracované v učebných osnovách pre jednotlivé stupne škôl (tvoria súčasť koncepcie VMR), preto sa v ďalšej časti zameriame na oblasti, ktoré predstavujú kompromisné riešenie rôznych názorových skupín na niektoré otázky sexuálnej.
1. Žiaci základných a stredných škôl by mali pochopiť a prijať fakt, že sexuálny život je len vtedy pozitívnou hodnotou, keď je výrazom citového a osobnostného vzťahu. Predčasný sexuálny život prináša negatívne javy a riziká, ktoré hlboko zasahujú do fyzického aj psychického rozvoja a zdravia mladého človeka (depresie, pohlavné choroby, predčasné tehotenstvo, interupcia, AIDS …), preto je potrebné oddialiť sexuálny styk do nadviazania trvalého partnerského vzťahu založeného na láske, zodpovednosti, vernosti, úcte a vzájomnom poznaní sa partnerov.
2. Z týchto faktov vychádza aj neoddeliteľná súčasť VMR – prevencia šírenia HIV/AIDS.
V oblasti prevencie nákazy HIV/AIDS je potrebné zohľadniť rôzne názorové hľadiská na riešenie tohtto závažného celosvetového a celospoločenského problému.
Cieľom VMR je naučiť žiakov základných a stredných škôl zodpovednému prístupu k sexuálnemu životu a pochopiť, že najúčinnejšou ochranou šírenia HIV/AIDS je oddialenie sexuálneho života do nadviazania trvalého partnerského vzťahu, v ktorom partneri vzájomne poznajú svoj zdravotný stav.
Z viacerých výskumov (Míček, 1966; Lukšík 1997) je však známy fakt, že napriek rizikám, ktoré prináša predčasný sexuálny život, časť mládeže začína sexuálne žiť pred dosiahnutím plnoletosti a vyskytuje sa aj sexuálny styk s náhodným partnerom, ktorý je z hľadiska šírenia HIV/AIDS najrizikovejším.
Z tohto dôvodu treba pomáhať tejto časti mládeže uvedomiť si, že nechránený pohlavný styk prináša väčšie riziko ohrozenia nielen zdravia, ale aj života v súvislosti s prenosom vírusu HIV/AIDS a pohlavných chorôb.
Je nevyhnutne potrebné klásť dôraz na budovanie morálnych a vôľových vlastností mladého človeka a poskytnúť mu pravdivé a vedecké informácie o rizikách, ktoré predčasný a nezodpovedný sexuálny život prináša.
4. Dôležitou úlohou VMR je naučiť žiakov a mládež odolávať negatívnym vplyvom z prostredia:
a) masovokomunikačné prostriedky – televízia, rozhlas, tlač, film, v ktorých predčasný sexuálny život a promiskuita mladých ľudí je považovaná za bežné, akceptovateľné správanie predstavujú nebezpečenstvo, že mladý človek si osvojí také sexuálne správanie, ktoré nie je v súlade s mravnými zásadami I tradíciami spoločnosti a je v priamom rozpore s cieľmi VMR.
Pri vyučovaní VMR je potrebné poukázať na negatívny vplyv takýchto programov a naučiť žiakov správne pristupovať a hodnotiť správanie mladých ľudí z pohľadu morálky a etického hodnotového systému.
b) ponuka drogy, sexuálne návrhy, nevhodné dotyky – (sexuálne zneužívanie, detská pornografia) – naučiť žiakov povedať NIE, naučiť ich reagovať a správať sa v danej situácii, vedieť sa účinne brániť a vedieť, kde je možné hľadať pomoc.
Ľudská sexualita súvisí s komplexom vzťahov a morálnych postojov v individuálnej I v sociálnej rovine. Preto koncepcia výchovy k manželstvu a rodičovstvu musí rešpektovať rôznosť názorov, postojov, vzorov správania a životných štýlov na všetkých úrovniach.
Prezentuje všeobecne akceptovateľné princípy, ktoré tvoria rámec podporujúci sexuálne zdravie a zdravie celkové v individuálnej I spoločenskej rovine.
IV. Princípy výchovy k manželstvu a rodičovstvu (VMR)
Účinnosť VMR je podmienená niekoľkými činiteľmi. Predovšetkým sú to osobnosť učiteľa, osobnosť vychovávaného jedinca, úroveň východného procesu a vplyvu rodiny a v neposlednom rade I rešpektovanie a tvorivé uplatňovanie princípov VMR.
Pri sprístupňovaní VMR vo výchovno-vzdelávacom procese je potrebné uplatňovať nasledovné princípy:
!. Princíp úzkej spolupráce rodičov a školy
VMR sa realizuje v úzkej spolupráci školy a rodiny. Na 1. stupni ZŠ informuje učiteľ o cieľoch, obsahu, metódach VMR,o zaradení učiva do jednotlivých ročníkov rodičov na triednych aktívoch.
Na 2. stupni ZŠ a na stredných školách informuje riaditeľ školy prostredníctvom triednych učiteľov (v úzkej spolupráci s učiteľmi etickej výchovy, prírodopisu a biológie) alebo osobne o realizácii VMR vo výchovno-vzdelávacom procese. Oboznámi rodičov s cieľmi, obsahom, metódami VMR.
Učiteľ spolupracuje s rodičmi, akceptuje eventuálne výhrady rodičov. Rodič má právo na to, aby sa podieľal na VMR svojich detí.
2.
Princíp etickosti
VMR vedie žiaka k určitému mravnému ideálu v oblasti sexuálneho správania. Je to teda I výchova mravných medziľudských vzťahov, predovšetkým vzťahov partnerských. Etickosť je i jednou z charakteristík výchovy k spoločensky žiadúcemu mravnému správaniu v oblasti sexuality. Dôraz vo VMR sa kladie na etický obsah priateľstva, lásky, partnerského, manželského a rodičovského správania. Mimo iného je kladený dôraz na zodpovednosť za druhého, na zodpovednosť za dieťa, patrí sem výchova k pohlavnej zdržanlivosti, úcta k žene, k matke, k dieťaťu, k rodičom atď. Princíp etickosti sa realizuje predovšetkým pri výchove postojov, sociálnych, mravných zručností a správania. Tento princíp prispieva k vyváženiu poznatkovej sféry biologicko-sexuologického zamerania so sférou etickou, pedagogickou a psychologickou.
3. Princíp primeranosti
Princíp primeranosti je známy pedagogický princíp. Vo VMR má však svoj špecifický výraz. Primeranosť vo VMR je náročný postup v niektorých vzájomne sa prelínajúcich sa oblastiach.
Primeranosť sa chápe z hľadiska biologickej, psychickej a sociálnej zrelosti žiaka. Špecifickou súčasťou VMR je primeranosť k regiónu, tradíciám regiónu, primeranosť k sociálnej skupine, rodine, svetovému názoru a doterajšiemu spôsobu života žiakov. Tu je obsiahnutý aj pedagogický princíp individuálneho prístupu.
4. Princíp vedeckosti
Všetky informácie, ktoré učiteľ žiakovi sprostredkuváva, musia zodpovedať súčasnej úrovni vedeckého poznania. Odovzdávaná informácia v oblasti VMR je pedagogicky pretransformovaná na úroveň žiaka a na úroveň jeho poznania. Učiteľ používa vedecké, žiakovi primerané pojmy a didaktické pomôcky.
Pre princíp vedeckosti je typická objektívnosť a pravdivosť odovzdávaných informácií.
5. Princíp dôvery
Učiteľ sprostredkúva vedomosti, formuje postoje, zručnosti a správanie žiaka pre jeho súčasný, aktuálny život a tiež pre jeho život budúci. Osou VMR sú informácie, postoje, zručnosti a správanie, ktoré sa dotýkajú intímnych situácií, vzťahov a javov. Žiaci prejavujú určité rozpaky a hanblivosť na jednej strane alebo otvorenú úprimnosť, dokonca až provokatívnu na druhej strane. Učiteľ musí v žiakoch vzbudiť veľký stupeň dôvery, aby boli ochotní zveriť sa mu, pýtať sa a samozrejme i dôveru v pravdivosť a zmysluplnosť jeho výchovného konania. Učiteľ by nikdy nemal vo VMR žiaka ponižovať alebo znevažovať jeho vedomosti a postoje.
Nesprávne informácie, postoje a správanie musí transformovať múdrou a účinnou stratégiou do žiadúcej pedagogickej roviny.
Dôvera k učiteľovi patrí k základným princíom VMR v škole.
Začlenenie výchovy k manželstvu a rodičovstvu do výchovno-vzdelávacieho procesu.
Výchova k manželstvu a rodičovstvu je koncipovaná ako nadpredmetová a prierezová.
Obsah je koncipovaný tak, aby poskytol primerané vedomosti z biológie človeka, poučenie o psychologických a sociálnych aspektoch manželstva, rodiny a rodičovstva i etiky a zdravotných aspektoch intímneho života. Pri VMR sa adekvátne intelektovým schopnostiam žiakov vedomosti a zručnosti prehlbujú a upevňujú vo vertikálnej špirálovitej línii.
Jednotlivé témy v súlade s učebnými osnovami sú zaradené do vyučovania od. 1. ročníka základnej školy.
Na 1. stupni základnej školy sa realizujú predovetkým v predmetoch prvouka a prírodoveda. Pri vhodných literárnych ukážkach sa dajú vhodne začleniť aj na hodinách čítania.
Na 2. stupni základnej školy je ťažisko realizácie VMR sústredené v povinne-voliteľných predmetoch etická výchova a náboženská výchova. V obsahu učebných osnov spomínaných alternatívnych predmetov sú jednotlivé tématické celky VMR zakomponované a rodičia žiakov majú možnosť voľby výchovy podľa svojho svetonázoru a presvedčenia.
Biologický a spoločenský aspekt VMR a výchova k zdravému životnému štýlu sa realizuje v predmete prírodopis a občianska výchova, pri vhodných literárnych ukážkach sa dá vhodne využiť aj na hodinách literárnej výchovy.
Na realizácii VMR sa podieľajú aj voliteľné a nepovinné predmety Starostlivosť o dieťa, Starostlivosť o zdravie a Vedenie domácnosti.
Keďže VMR je ucelený systém výchovy a pôsobenia na žiakov, dá sa pri vhodných témach aplikovať aj v ostatných vyučovacích predmetoch.
V stredných školách sú pre realizáciu taktiež významné povinne-voliteľné predmety etická výchova a náboženská výchova v 1. a 2. ročníku štúdia, pretože je možné priamo nadviazať na dosiahnuté výsledky vo výchove na základných školách. Význam pre VMR však majú aj ďalšie predmety, najmä náuka o spoločnosti, občianska náuka a biológia. V stredných odborných školách sa na realizácii VMR podieľajú aj voliteľné predmety základy rodinnej výchovy, psychológia, výchova a ekonomika, vo vybraných študijných odboroch povinný predmet rodinná výchova (obchod a podnikanie v dievčenských odborných školách), v stredných odbornýchučilištiach nepovinný predmet výchova k rodičovstvu. Význam pre VMR však majú aj mimovyučovacie výchovno-vzdelávacie aktivity triednych učiteľov so žiakmi.
Záverom je možné konštatovať, že VMR tvorí ucelený systém výchovy a vzdelávania, je vytvorený priestor pre túto zložku výchovy tak v základných, ako aj v stredných školách.
|