Ján Ámos Komenský životopis

Ján Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592 na južnej Morave. Komenský pomerne skoro osirel. Ako šesťnásťročný odišiel do Prerove na tamojšiu latinskú školu, odkiaľ ho pre jeho výnimočné nadanie poslali na vyššie štúdiá do Nemecka. V akadémii sa začali utvárať a rozvíjať jeho filozofické a pedagogické názory, ktoré boli základom jeho pedagogické realizmu. Treba si uvedomiť, že Komenský ako nábožensky zmýšľajúci človek sa vo vtedajšej dobe nadvlády teológie často opieral o Písmo sväté, ale aj tak tento fakt nebol v rozpore s jeho zmyslom pre životnú realitu.
Komenský obohatený učením svojich najvýznačnejších akademických učiteľov – J. V. Andreäeho a J. H. Alsteda – vrátil sa do vlasti s vedeckými a životnými plánmi. Jeho cieľom bolo prospieť nielen rodnej krajine, ale aj Jednote bratskej. Vytýčil si úlohu vytvoriť encyklopédiu v materinskom jazyku, ktorá by zhrňovala vtedajšie vedomosti vo forme dostupnej širokým ľudovým vrstvám. Z tohto zámeru vznikol i jeho prvý menší, žiaľ nezachovaný spis Pravidlá ľahšej gramatiky.
Počas vysokoškolských štúdií sa začal zaoberať myšlienkou vytvoriť slovník Poklad jazyka českého. Jeho realizáciou sa zaoberal niekoľko desiatok rokov. Celú Komenského filologickú prácu Poklad jazyka českého pohltil však nakoniec oheň.
Sústredil sa na prácu o českých a moravských dejinách, o miestopise i starožitnostiach. Plodom týchto historických štúdií boli dve práce: Starožitnosti moravské a História Žerotínovcov. Výsledkom jeho kartografického štúdia bola pozoruhodná mapa Moravy, ktorá po prvý raz vyšla v roku 1627 a potom viackrát, takže slúžila svojmu účelu niekoľko desaťročí.
Po tom čo mu na mor zomrela žena a obe deti našiel pomoc a úkryt na istom panstve. V tom čase napísal niekoľko drobnejších spisov, avšak i dva klenoty českej literatúry: Labyrint sveta a raj srdca a Hlbina bezpečnosti.
Komenský podnikol niekoľko ciest do zahraničia, kde hľadal pomoc a podporu záujmom Jednoty a českých exulantov. Pôsobil napríklad v poľskom Lešne, v Anglicku, Švédsku, Poľsku Uhorsku, Amsterdame; pričom každý jeho pobyt v cudzine priniesol taktiež svoje plody. Komenský dal do kopy mnoho diel práve počas jeho pobytu, vydal rôzne publikácie.


Komenský zasahoval do mnohých odborov ľudskej činnosti a šírkou i hĺbkou svojho vzdelania patril medzi najpoprednejších európskych vzdelancov svojej doby. Najproduktívnejší vek J. A. Komenského spadá do obdobia tridsaťročnej vojny (1618 – 1648) keď Európa bola rozdelená na dve znepriatelené časti.

Úsilím o reformu ľudskej spoločnosti sa zaradil medzi popredných sociálnych mysliteľov. Napriek tomu, že bol teológom, vedel sa kriticky postaviť proti nežiadúcim javom v pôsobení cirkvi. Rozvinul ideu celoživotnej výchovy a vzdelávania. Bol vynikajúcim znalcom materinského jazyka. Rozšíril jeho vyjadrovacie bohatstvo nielen svojím vedecko-pedagogickým dielom, ale i umeleckým, čím sa zaradil medzi popredných tvorcov našej literatúry.
Komenský ako nábožensky veriaci človek sa nebránil pokrokovejším novodobým názorom na spoločenský vývoj. Hoci z Písma preberal názor na posledný cieľ človek vytyčoval reálnejšie ciele pre pozemský živor človeka a jeho čiastkové ciele, vrátane reálnych úloh a cieľov výchovy.
Zdôrazňoval, že ľudia sa majú nielen všetko učiť, ale majú sa tiež učiť všetko robiť, pričom nad knižnú múdrosť kládol múdrosť, ktorá vedie k úspešnému a mravnému konaniu. Usiloval sa, aby každý človek žil múdro a dobre na tejto zemi. Cieľ výchovy videl v blahu každého jednotlivca, ktorý má byť svojou činnosťou prospešný národu i celej spoločnosti. Vychádzal zo stanoviska, že čím väčší je počet vzdelaných ľudí v národe, tým väčší prospech má z toho celý národ. Pretože celá ľudská spoločnosť má mať spoločné ciele, má jeden druhému v rozvoji pomáhať.

Množstvo Komenského didaktických názorov tvorilo živý odkaz dnešku a mnohé jeho didaktické zásady v podstate doteraz platia.
Komenský považoval didaktiku za umenie (vedu) o tom, ako dobre vyučovať. Ako dosiahnuť, aby sa žiak učil rýchlo, príjemne a dôkladne. Pritom vo vyučovaní videl tri stránky: učiteľa, žiaka a učenie. Učiteľ vedomosti odovzdáva, žiak ich prijíma a učenie je odovzdávanie vedomostí. Na základe rozboru vyučovacieho procesu určil zásady výberu učiva čo do jeho obsahu i usporiadania, ktoré sú oporou aj súčasnej pedagogickej vedy.
Komenský sa neusiloval len o všestranné vzdelanie niekoľkých jednotlivcov, ale všetkých ľudí. Lebo ak má človek šťastne prežiť svoj život, musí byť múdry. A múdry je ten, kto má také vedomosti a mravné vlastnosti, aby vedel správnej žiť. Preto obsah výchovy a vyučovania nemožno od seba odrhnúť. Za najdôležitejšie znaky dokonalej metódy

vyučovania pokladal Komenský poriadok a jeho prirodzenosť. Kým poriadok spočíva v
v správnom rozdelení času, učiva a postupu, potom prirodzenosť sa vzťahuje na duševné a telesné schopnosti žiaka a na spôsob, akým si učivo osvojuje. Pamäť sa má zaťažovať len najzákladnejšími pojmami, dôležité je opakovanie, cvičenie a skúšanie.
Komenského didaktika zahrňuje metódu mravného pôsobenia.

Podľa neho má poznávanie i svoju mravnú stránku. Otázkami morálky sa Komenský zaoberal v rôznych spisoch, v rozličných súvislostiach, v nemalej miere práve v súvislostiach didaktických. Otázky morálky sú v jeho učení najviac ovplyvnené jeho náboženským svetonázorom. Komenský zdôrazňoval, že človek má nielen vedieť hľadať pravdu, ale vedieť aj slobodne konať, a to tak, aby sa voči iným nedopúšťal ničoho nečestného. Mravná výchova súvisela s výchovou rozumovou, ako to výrazne dokumentuje napríklad jeho výrok: „Ako myseľ (čiže rozum) hľadá pravdu, tak vôľa hľadá dobro.. Lebo hoci je vôľa paňou svojich skutkov, predsa prv, než určí, čo treba robiť, vypočuje svojho domáceho radcu, rozum, že súdnosť, ktorý jej napred ukáže, čo je dobré alebo zlé, čo lepšie alebo horšie.“
Najväčšiu pozornosť venoval Komenský deťom a mládeži. Osobitnú pozornosť venoval Komenský otázkam disciplíny, čím prejavil pokrokový vplyv renesančnej pedagogiky, ktorá sa usilovala o aktívneho činorodého človeka. Komenský radil, aby sa okrem múdrosti umiernenosti a spravodlivosti rozvíjala i statočnosť, ktorú pokladal za jednu z najhlavnejších cností. Statočnosť sa rozvíja v poctivej a starostlivej práci, v boji s lenivosťou a nedisciplinovanosťou, v cvičení sebaovládania.
Komenský svojimi pedagogickými názormi ďaleko predbehol svoju dobu. A tak jeho rodná krajina čerpá podnetné myšlienky z jeho rozsiahleho pedagogického odkazu a z rozličných diel.
Stále cenným a aktuálnym prínosom pre rozvoj súčasnej pedagogickej vedy sú mnohé Komenského didaktické metódy a zásady. Jeho projekt jednotnej sústavy škôl od najnižších až po vysoké a požiadavka uplatňovať zásady širokého všeobecného vzdelania pre každého človeka sa stali spolu s moderným uplatnením jeho idey celoživotného vzdelávania jednou z opôr projektu jednotnej výchovno – vzdelávacej sústavy a jeho postupnej realizácie.
Ak uvážime, že Komenský vyslovil požiadavku povinnej školskej dochádzky v dobe, keď bolo školstvo stavovsky rozdelené a výchova a vzdelávanie triedne diferencované, v dôsledku čoho sa väčšine detí vôbec nedostávalo nijakého vzdelania, potom miera pokrokovosti jeho názorov a požiadaviek tým výraznejšie vystupuje do popredia. „Nielen deti bohatých a popredných ľudí, ale rovnako všetky, bohaté i chudobné, urodzené i neurodzené, chlapci i dievčatá vo všetkých mestách, mestečkách, dedinách a dvoroch sa majú prijímať do škôl...“. Komenský navrhol jednotnú sústavu školstva, prístupnú každému podľa jeho schopností.
Príkladom je aj Komenského vlastenectvo.

Po celý svoj život stále myslel na osud svojej vlasti. Snažil sa jej zo všetkých síl pomáhať a svojím pedagogickým dielom prispieť k jej všeobecnému rozvoju. Ani mnohé veľké pocty v cudzine, ani veľká sláva vo svete, ktorú za svojho života dosiahol, neodcudzili ho rodnej zemi. A v tom i dnes ostáva Komenský žiarivým vzorom nám a celému ľudstvu.

Zdroje:

PhDr. Valéria Švecová - Pedagogika -