Maslow: Hierarchia potrieb

Maslow sformuloval teóriu ľudskej motivácie, v ktorej mnohotvárne ľudské potreby sú hierarchicky usporiadané. To znamená, že určité základné potreby, ako hlad a smäd, musia byť uspokojené skôr než iné ľudské potreby, ako napríklad sebaocenenie, začať cítiť a neskôr aj uspokojiť. Základné alebo deficitné potreby sú tie, ktoré vyrastajú z nejakého zrejmého nedostatku, deficitu v človeku. Ak sú deficitné potreby viac-menej uspokojené, objavujú sa metapotreby alebo rastové potreby, ktoré vyrastajú z ľudskej potreby sledovať ciele, neprestajne ich prekračovať, stávať sa niekým lepším a nielen byť alebo pokračovať v jestvovaní. Fyziologické potreby.

Niektoré fyziologické potreby sú v svojej podstate homeostatické /snažia sa udržať svoju rovnováhu medzi nezlučiteľnými prvkami/. Napríklad pomocou prijímania potravy a vody sa telo snaží udržať mnohé druhy rovnováhy v krvi a telesných tkanivách, ako sú obsah soli, cukru, proteinov a iných prvkov. Fyziologická potreba demonštruje v niektorých prípadoch podkladovú somatickú bázu – týka sa to napríklad hladu, smädu a únavy. Dočasne, a po určitú hranicu, možno uspokojiť niektoré fyziologické potreby inými aktivitami, ktoré s nimi nemajú nič spoločné. Napríklad napitím sa vody alebo vyfajčením cigarety možno odstaviť škŕkanie v žalúdku a tak uspokojiť túto potrebu. Skutočná telesná potreba si napokon vyžiada patričné uspokojenie alebo telo neprežije. Naopak psychologické potreby možno niekedy zamaskovať ako fyziologické. Napríklad stáva, že človek, ktorý sa cíti nemilovaný, interpretuje tento citový nedostatok ako fyziologickú potrebu a prejedá sa. Ak má telo absolútnu, neuspokojenú potrebu jedla, zatlačí to do pozadia všetky ostatné potreby. Všetky kapacity organizmu sa dávajú do služieb uspokojenia hladu. Nutkanie písať básne, záujem o americkú históriu, túžba po novom aute alebo aj po nových topánkach, na to všetko sa v extrémnych podmienkach zabudne alebo to bude až druhoradé. Pre človeka, ktorý je extrémne a ohrozujúco hladný, nejestvuje iný záujem ako jedlo. Takýto stav môže dokonca zmeniť aj jeho pohľad na budúcnosť. Hladného človeka prestane zaujímať sloboda, láska, cit spoločenstva, dôstojnosť, filozofia a podobne. Hladný človek si myslí, že ak by mal do konca života zabezpečené jedlo, bude dokonale šťastný. Ale ak sa uspokojí hlad, začne okamžite myslieť na iné potreby.

Potreba bezpečia

Po tom, čo sa postačujúco uspokojili fyziologické potreby, stáva sa významným ďalší rad potrieb.

Sú to potreby bezpečia – potreba istoty, stability, ochrany, štruktúry, poriadku, práva, limitov, oslobodenia od strachu a anxiety .. Ľudský prejav týchto potrieb najjasnejšie vidno v neinhibovaných detských prejavoch – v plači, v kriku a konvulzívnom mykaní svalstva. To všetko môže spôsobiť hrubé zaobchádzanie, navodené hlasnými zvukmi, prisilným svetlom, alebo aj nedostatočnou podporou zo strany rodiča. Podobne ako pri prudkom hlade či bolesti – navodených chorobou, rodičovským hnevom a hádkou – to môže zmeniť celý svetonázor dieťaťa. Zdá sa, že dieťaťu sa najlepšie darí vtedy ak ich život má nejakú organizáciu a štruktúru.
Psychológovia a učitelia zistili, že deti uprednostňujú a potrebujú permisívnosť /povoľovanie/ v rámci limitov a nie neobmedzenú permisívnosť. Väčšina ľudí v našej spoločnosti, čo platí rovnako o deťoch, ako aj o dospelých, uprednostňuje bezpečný, usporiadaný, predikovateľný, zákonitý a organizovaný svet, na ktorý sa môžu spoľahnúť. Svet, v ktorom sa neočakávané, nezvládnuteľné, chaotické alebo iné nebezpečné veci nedejú, svet v ktorom majú silných rodičov alebo ochrancov, ktorí ich ochránia pred každým ublížením, ktoré im môže hroziť.

· Deti, ktoré vyrastali v láskyplných, neohrozujúcich domovoch, zvyčajne nereagujú panicky zoči - voči náhlemu a neočakávanému nebezpečiu. Zdravý a šťastný dospelý má zvyčajne v našej spoločnosti pomerne dobre uspokojené potreby bezpečia. Ekonomicky a sociálne znevýhodnení alebo neurotickí jednotlivci úplne zreteľne potrebujú bezpečie.

Potreby bezpečia možno často vidieť v takých jednoduchých veciach, ako je túžba po stálom zamestnaní s dobrým zárobkom, bankové konto a poistky rôzneho druhu. Maslow tvrdí, že veda, filozofia a náboženstvo sú čiastočne motivované potrebami bezpečia.

Potreby spolupatričnosti a lásky

Ak má človek v postačujúcej miere uspokojené fyziologické potreby a potreby bezpečia, bude sa snažiť so značnou intenzitou o láskyplné vzťahy s inými ľuďmi - rodinou, priateľmi, manželským partnerom, deťmi. Ľudia majú potreby spolupatričnosti a lásky, potrebujú korene, pôvod. Potrebujú, aby cítili, že sú súčasťou domova a rodiny, kruhu priateľov a susedov, skupiny spolupracovníkov. Potrebujú cítiť, že niekam patria a neradi sú nováčikmi, či iba prechodne prináležiacimi. Maslow poukazuje na to, že máme hlbokú animálnu tendenciu stádovitosti, zhlukovania, pripájania sa a prináležitosti.

Tá je frustrovaná našou mobilitou /spoločnosti/, pretrhaním tradičného zoskupovania sa, rozutekaním sa rodiny, generačnými rozdielmi, nepretržitou urbanizáciou, stratením dedinského poznania sa tvárou v tvár, dôsledkom čoho je povrchnosť. Mnohé skupiny osobného rastu, ktoré dnes jestvujú, môžu mať čiastočne motiváciu svojho vzniku, podľa Maslowa, v potrebe prekonania citu odcudzenia a osamelosti. Tieto city vznikajú zo zmien v štruktúre našej spoločnosti.
Maslow poznamenáva, že nemožnosť naplnenia potrieb prináležitosti a lásky nachádzame v jadre väčšiny foriem psychopatológie. Domnieva sa, že nedostatok psychologickej intímnosti s inými ľuďmi a nie frustrácia sexuálnych túžob, je základným obrazom maladjustácie. Varovaním, že láska nie je synonymom sexu zdôrazňuje to, že sexuálne správanie je multideterminované sexuálnymi potrebami lásky, prináležitosti a ďalšími potrebami. Potreby ocenenia

Jestvujú dva druhy potrieb ocenenia. Prvý druh spája potreby sily, zvládnutia vecí, kompetentnosti, sebadôvery, a nezávislosti. Druhý Typ obsahuje potreby prestíže, v zmysle rešpektu, ktorý nám poskytujú druhí ľudia - statusu, slávy dominantnosti, dôležitosti, dôstojnosti a uznania.
Podľa Maslowa: Uspokojenie potrieb sebaocenenia vedie k citom sebadôvery, hodnoty, sily, schopnosti, adekvátnosti, k citu užitočnosti a potrebnosti vo svete. Znemožnenia naplnenia týchto potrieb má za následok pocity menejcennosti, slabosti a bezmocnosti. Maslow poukazuje na to, že druhý rad potrieb ocenenia sa odvodzuje, alebo by sa mal odvodzovať z prvého. To znamená, že najstabilnejšie a preto najzdravšie sebaocenenie je založené na zaslúženej úcte od iných ľudí a nie na vonkajšej sláve, významnosti a nezdôvodniteľnom pochlebovaní. Zdá sa, že adekvátnosť, zvládnutie vecí, kompetentnosť a sebadôvera tvárou v tvár svetu, nezávislosť myslenia a hodnotenia vytvárajú zdravý základ pre ocenenie druhých ľudí.

Potreba sebaaktualizácie

Ak sa všetky štyri základné alebo deficitné potreby, o ktorých sme hovorili uspokoja, objavuje sa potreba sebaaktualizácie. Nová nespokojnosť a nepokoj vzniknú ak indivíduum nerobí to, na čo sa individuálne hodí. Hudobník musí robiť hudbu, umelec musí maľovať, básnik musí písať – skrátka, čím ľudia môžu byť, musia byť. Maslow pri formulovaní pojmu sebaaktualizácie dal najavo svoju podlžnosť Kurtovi Goldsteinovi, ktorý už dávnejšie sa venoval organizmickej teórii a významne prispel k teórii osobnosti. Pojem sebaaktualizácie má v skutočnosti mnohých príbuzných, čo Maslow zdôrazňuje. Patrí sem Jungov pojem archetypu Self, Adlerova tvorivá moc Self, Horneyovej sebarealizácia, Rogersova práca o evolúcii a raste Self.

Špecifická forma, ktorú Self nadobudne, veľmi vairuje od človeka k človeku. Napríklad jedného človeka môže priviesť k majstrovskému zvládnutiu murovania, iného k vyvinutiu nového elektronického prístroja, tretieho k vytvorenia služieb pre chudobných a štvrtého k tomu, že sa stane ideálnym rodičom. Maslow hovorí, že na tejto úrovni sú individuálne diferencie najväčšie .

Charakteristika sebaaktualizujúcich ľudí :
1, Majú realistickú orientáciu
2, Akceptujú seba, iných a prírodný svet tak, ako to je.
3, Sú spontánni
4, Orientujú sa skôr na problém, než na seba
5, Sú autonómni a nezávislí
6, Je okolo nich atmosféra nestrannosti a majú potrebu súkromia
7, Ľudia a veci hodnotia skôr sviežo než stereotypne
8, Väčšinou majú mystické alebo špirituálne, hoci nie nevyhnutne náboženské zážitky.
9, Identifikujú sa s ľudským radom: majú Adlerov cit spoločenstva
10, Majú tendenciu k hlbokým intímnym vzťahom s niekoľkými zvlášť milujúcimi ľuďmi a menej povrchným vzťahom s mnohými ľuďmi
11, Majú demokratické hodnoty a postoje
12, Nemiešajú prostriedky a cieľa
13, Majú skôr filozofický než hostilný zmysel pre humor
14, Sú vysoko tvoriví
15, Odporujú konformite voči kultúre
16, Prostredie skôr transcendujú , než aby sa sním vyrovnávali.

Podpora sebaaktualizácie

Vo svojej knihe Vzdialenejšie dôsledky ľudskej povahy ponúkol myšlienky ako sa možno podporu sebaaktualizácie podporovať v školách. Podľa neho typickým cieľom je školy je naučiť žiaka, ako má potešiť učiteľa. Namiesto toho treba, podľa jeho návrhu, pomáhať študentom nájsť ich vlastnú identitu, objaviť povolanie, osud a odvodiť si systém hodnôt. Školy by mali učiť, že život je vzácny, podporovať vrcholné zážitky. Mali by dať deťom pocítiť úspech, mali by uspokojovať základné psychologické potreby.

B - oblasť a D – oblasť
Človek má vzťah ku svetu dvoma spôsobmi: D - oblasťou a B - oblasťou. Rozdiel medzi týmito dvoma zážitkami je dôležitý. Ovplyvňuje množstvo psychologických funkcií, ako kognitívne a motivačné funkcie, formovanie a rešpektovanie hodnôt.
V deficitnej alebo D - oblasti sa človek, aby prežil zaujíma o uspokojenie základných potrieb. Snaží sa prekonať alebo vyhnúť deficitu potrieb ako je jedlo, pitie, prístrešok. Ak sú základné potreby a motívy uspokojené začne sa človek zaujímať o bytie alebo o potreby B - oblasti akými sú motivácia rastu, sebaaktualizácia a obohatenie existencie. Maslow, okrem D – a B – motívov a potrieb, rozlišuje aj medzi druhmi poznávania, ktoré charakterizujú tieto dve oblasti.

B - poznávanie sa nám môže javiť ako želateľnejšie. Maslow nás však varuje, že D - poznávanie je rovnako potrebné. B - poznávanie samotné môže byť človeku škodlivé. môže napríklad interferovať s nevyhnutným konaním, alebo viesť k pocitom viny za pravdivosť voči sebe, ale nie voči iným.

Metapotreby

Potreba sebaaktualizácie je, takpovediac strešnou potrebou, ktoré v sebe obsahuje 17 metapotrieb alebo hodnôt bytia. Niektoré z týchto metapotrieb sa týkajú poznania a porozumenia /napr. potreba pravdy, spravodlivosti a plnosti významu/ a iné estetickej potreby /napr. krásy, usporiadanosti, jednoduchosti, perfektnosti/.
Niektoré z týchto metapotrieb sú, ako hovorí Maslow, také podstatné, že sú takmer základnými potrebami: napr. spravodlivosť, slušnosť, čestnosť, sociálny poriadok, ako aj sloboda prejavu, sebavyjadrenie, mať možnosť robiť, skúmať, vyhľadávať informácie a brániť seba. Okrem toho, nič nesmie ohrozovať naše kognitívne kapacity, nástroje, ktorými uspokojujeme naše potreby – naše schopnosti vnímať, pamätať si, učiť sa. Využívanie týchto kapacít pri uspokojovaní deficitných potrieb je v istom zmysle negatívne – využívame ich, aby sme sa vyhli nepríjemným alebo stresujúcim podmienkam. Metapotreby, ktoré obsahujú uspokojenie zvedavosti, poznávania, porozumenia a vysvetlenia, sú pozitívne impulzy na využitie týchto kapacít Maslow cituje mnohé dôkazy, potvrdzujúce jestvovanie týchto pozitívnych impulzov vedúcich k inteligentnej aktivite.
Metapotreby nie sú hierarcgizované, ich potencia je rovnaká. Podľa Maslowa sú ľudskými bytosťami vrodené, tak ako základné potreby. Ak nie sú uspokojené, človek sa môže stať obeťou nudy, apatie, sebectva, nenávisti....
Prečo sa ľudia vyhýbajú metapotrebám. Potreba sebaaktualizácie je v priemere uspokojená iba na 10 %. Ľudia popierajú potrebu sebaaktualizácie najčastejšie preto, lebo osobný rast môže priniesť strach, hrôzu, pocit slabosti a nedostatočnosti. Je to boj s našou vlastnou veľkosťou, strach z prílišného sebavedomia.

Metapotreby hodnôt bytia:
1, pravda
2, dobrota
3, krása
4, celostnosť
5, dichotómia - nepodmienenosť
6, životaschopnosť
7, jedinečnosť
8, perfektnosť
9, nevyhnutnosť
10, kompletnosť
11, spravodlivosť
12, poriadok
13, jednoduchosť
14, bohatstvo
15, nenútenosť
16, hravosť
17, sebestačnosť

Maslow rád demonštroval svojim študentom to, čo nazýval komplex Jonáša. Spýtal sa ich, kto z nich si myslí, že napíše román, bude senátorom, prezidentom, alebo iným významným človekom.

Väčšinou sa začal každý chichotať, červenať až kým sa ich nespýtal, kto iní ak nie oni. Tvrdil, že ak si zvyknete a naučíte, že budete niekým menej významným, než ste schopní byť – nikdy to nebude viesť k sebaaktualizácii.

Obmedzenia hierarchického modelu potrieb
.
Z predošlých pravidiel Maslowho hierarchického modelu jestvujú výnimky. Napríklad u niektorých ľudí môžu potreby ocenenia nastať skôr ako potreby lásky a náklonnosti. U niektorých iných /pravdepodobne malého počtu/ môže potreba tvorivosti predchádzať všetky ostatné.

Ak človek nemal nikdy deprivované základné potreby, môže tieto potreby podhodnotiť, neuvedomiť si ich dôležitosť, pokým nenastane náhla katastrofa a on je neschopný ju riešiť. Na druhej strane, ak mal zabezpečené základné potreby, to môže človeku dodať silu a vydrží veľkú depriváciu. Konštantná deprivácia už od detstva môže dokonca zosilniť schopnosti vyrovnať sa s konfliktmi a prekážkami. Nik nemá na sto percent uspokojené svoje potreby. V priemere sú uspokojené ľudské fyziologické potreby asi na 85 %, potreby bezpečia asi na 70%, potreba lásky a spolupatričnosti asi na 50%,
potreby ocenenia asi na 40%, a potreba sebaaktualizácie na 10%.