Maslow sformuloval teóriu ľudskej motivácie, v ktorej mnohotvárne ľudské potreby sú hierarchicky usporiadané. To znamená, že určité základné potreby, ako hlad a smäd, musia byť uspokojené skôr než iné ľudské potreby, ako napríklad sebaocenenie, začať cítiť a neskôr aj uspokojiť. Základné alebo deficitné potreby sú tie, ktoré vyrastajú z nejakého zrejmého nedostatku, deficitu v človeku. Ak sú deficitné potreby viac-menej uspokojené, objavujú sa metapotreby alebo rastové potreby, ktoré vyrastajú z ľudskej potreby sledovať ciele, neprestajne ich prekračovať, stávať sa niekým lepším a nielen byť alebo pokračovať v jestvovaní. Fyziologické potreby.

Niektoré fyziologické potreby sú v svojej podstate homeostatické /snažia sa udržať svoju rovnováhu medzi nezlučiteľnými prvkami/. Napríklad pomocou prijímania potravy a vody sa telo snaží udržať mnohé druhy rovnováhy v krvi a telesných tkanivách, ako sú obsah soli, cukru, proteinov a iných prvkov. Fyziologická potreba demonštruje v niektorých prípadoch podkladovú somatickú bázu – týka sa to napríklad hladu, smädu a únavy. Dočasne, a po určitú hranicu, možno uspokojiť niektoré fyziologické potreby inými aktivitami, ktoré s nimi nemajú nič spoločné. Napríklad napitím sa vody alebo vyfajčením cigarety možno odstaviť škŕkanie v žalúdku a tak uspokojiť túto potrebu. Skutočná telesná potreba si napokon vyžiada patričné uspokojenie alebo telo neprežije. Naopak psychologické potreby možno niekedy zamaskovať ako fyziologické. Napríklad stáva, že človek, ktorý sa cíti nemilovaný, interpretuje tento citový nedostatok ako fyziologickú potrebu a prejedá sa. Ak má telo absolútnu, neuspokojenú potrebu jedla, zatlačí to do pozadia všetky ostatné potreby. Všetky kapacity organizmu sa dávajú do služieb uspokojenia hladu. Nutkanie písať básne, záujem o americkú históriu, túžba po novom aute alebo aj po nových topánkach, na to všetko sa v extrémnych podmienkach zabudne alebo to bude až druhoradé. Pre človeka, ktorý je extrémne a ohrozujúco hladný, nejestvuje iný záujem ako jedlo. Takýto stav môže dokonca zmeniť aj jeho pohľad na budúcnosť. Hladného človeka prestane zaujímať sloboda, láska, cit spoločenstva, dôstojnosť, filozofia a podobne. Hladný človek si myslí, že ak by mal do konca života zabezpečené jedlo, bude dokonale šťastný. Ale ak sa uspokojí hlad, začne okamžite myslieť na iné potreby.

Potreba bezpečia

Po tom, čo sa postačujúco uspokojili fyziologické potreby, stáva sa významným ďalší rad potrieb.