Učivo bolo usporiadané do logických celkov a známky boli meradlom žiakovho úspechu v učení. Ročné práce mali kompenzovať intelektuálnu jednostrannosť. Možno ho zaradiť medzi zakladateľov systematickej pedagogiky. Vyzdvihol systém a metódy učenia a zdôraznil potrebu psychológie v pedagogike. Medzi popredných reformátorov patrí aj Claparéde E., ktorý svoj vedecký postoj upriamil na psychológiu dieťaťa. Vyzdvihol, že biológia, psychológia a pedagogika chápe dieťa ako osobnosť, ktorá má svoje potreby, záujmy a tie sa majú rozvíjať v škole. Žiak si má osvojiť učivo, ale nie pasívne, ale pri riešení úloh, ktoré sú primerané jeho chápavosti.

Decroly O. bol belgický lekár, ktorý využíval experimentálnu metódu pedagogickej psychológii. V Bruseli založil školu na „centroch záujmu“, ktorá podporuje žiakovu činnosť. Vychádzal zo štyroch základných potrieb: potrava, ochrana proti nehode, proti nebezpečenstvu a potrebe konať, spoločne pracovať. Boli to projekty, ktoré boli pre žiaka zaujímavé svojím reálnym základom. Dewey J. zdôrazňuje žiakovu činnosť, prácu. Má manipulovať s vecami, ktoré mu priblížia životné potreby a poznatky. V prirodzenej situácii sa najistejšie rozvíjajú jeho schopnosti. Žiak má prácu a tá ho núti vykonávať určitú činnosť, premýšľať o nej. Nie je to rutina ani rozmar, ale problém. Žiak sa stretáva s prekážkami, a tie regulujú jeho myslenie. Každý akt učenia je u neho sociálne a psychologicky motivovaný. Cieľom vyučovania je výchova k činnosti a samostatnému získavaniu skúseností. Radí však výchovu detí viesť tak, aby svoju energiu v zápase o bytie a v prispôsobovaní sa spoločnosti vedeli použiť osožne a hospodárne. Dieťa najlepšie pozná len to, čo získalo prostredníctvom vlastnej skúsenosti, činnosti a zo spontánneho záujmu. Dewey priblížil školu životu. Charakteristický je tu vývoj spoločenského pohybu. Zdôrazňoval kultúrne stupne pre ich motivačný princíp, ktorý realizoval v hre a sociálnej činnosti.

Thorndike E. L. v psychológii zdôrazňoval vedeckú metódu skúmania procesu učenia. Vyzdvihol: na situáciu (S) žiak reaguje (R). Podnety treba vedecky analyzovať a spracovať závery. Psychické procesy majú celistvý charakter, čo podmieňuje skúmať, za akých podmienok žiak realizuje svoje riešenie. Možno ich štatisticky spracovať, zhodnotiť a porovnávať. Parkhurstová H. vypracovala Daltonský plán, v ktorom učivo jednotlivých predmetov rozpracovala na mesiac, týždeň, prípadne aj na deň, ba i na hodinu. Úlohy boli minimálne, stredné a maximálne. Každý žiak mal spracovať minimálny plán, ale na zvládnutie nemal určený čas.