V materskej škole ťažisko výchovy detí je v napodobňovaní a v hre. Motivujú deti na aktivitu a súčasne na rečové prejavy. Veľa času venujú deti spevu, hudbe, maľovaniu a tancu. Steiner rozvinul osobitné umenie pohybu. Vo Waldorfskej škole učia katolícki a evanjelickí učitelia. Zvláštnosťou je vyučovanie po etapách a to len v základných predmetoch. Spravidla v jazykoch, pracovnom vyučovaní, telesnej výchove, rytmike a náboženstve. Rozsah a intenzita vyučovania je závislá od učiteľa. Žiakov neznámkujú, nahradili ho písomným hodnotením.

Petersen P. pôsobil na univerzite v Jene, kde zriadil aj cvičnú školu na vlastné pedagogické experimenty. Z toho vzišiel Jenský plán. Namiesto tried rozdelil žiakov na skupiny podľa veku. Učiteľ presne vyznačí, ako a kde sa majú žiaci správať, akými duchovnými kontaktmi voči dospelým ľuďom a spolužiakom. V skupine sa uplatňujú len tie činnosti, ktoré všetci uznávajú za potrebné. Týždenný pracovný plán vychádza zo životnej situácie spoločnosti, vychovávateľa a rodiny. Škola využíva mimoškolské vplyvy na svoje ciele. Do školského plánu je pojatá aj sobota a nedeľa. Montessoriová M. zakladateľka predškolskej výchovy na princípe individuálneho systému. Založila Dom detstva (Casa dei Bambini) pri Ríme v roku 1907. Veľkú starostlivosť venovala detskému zdraviu na periférii Ríma. V herni boli stoly, stoličky, hračky a učiteľka viedla deti na samostatnú činnosť. Bola jednoduchá, stručná a v nej malo dieťa rozvíjať svoje zmysly. V hre učiteľka zasiahla len ako svetelný lúč, aby si dieťa neublížilo. Viedla ho na sebavýchovu pri používaní vecí, poznávaní farieb, vôní a to aj so zatvorenými očami. Dieťa si volilo samostatne svoju činnosť, pri ktorej sa súčasne rozvíjajú telesné i duševné schopnosti v kultúrnom prostredí. Didaktika a metodika Montessoriovej tvorí ucelený program na sebarealizáciu žiaka. Učiteľ rozhodujúcim spôsobom usmerňuje rozvoj osobnosti žiaka, jeho fyzické, intelektuálne, emocionálne a eticko - morálne kvality. Americké školstvo bolo príkladom pre mnohé štáty, najmä v Anglicku, Francúzsku a Japonsku. Programované učenie a učiace stroje spôsobili v U.S.A. začiatkom šesťdesiatych rokov explóziu v pedagogike, ktorá zachvátila celý svet. Skinner B. F., Pressey S. L. a Crowder N. A. vytýčili v teórii učenia, že žiak môže dosiahnuť úspech v učení, osvojiť si natrvalo poznatky primerané jeho chápavosti samostatným riešením úlohy.