Programované učivo rešpektuje aktivitu žiaka, samostatné riešenie úlohy podľa malých krokov, vyhovuje osobnému tempu, žiak sa učí bez chýb, lebo spätnou väzbou sa hneď môže presvedčiť o výsledku svojej práce. Záporom tohto učiva bolo, že nie každé učivo je možné spracovať do programov, pri riešení úloh žiak veľa píše. Učiteľ nemôže sledovať myšlienkové procesy u žiaka, pohotové reakcie na otázky, motivačnú sféru. Učivo je atomizované na malé kroky a žiakovi uniká celkový pohľad na štruktúru učiva. 3. Reformné prúdy v pedagogike v Čechách


Po vytvorení samostatnej Československej republiky vznikali spontánne rôzne pedagogické pokusy, ktorých účastníci sa snažili prispieť k širokému hnutiu za novou československou školou. V dvadsiatych rokoch získalo reformné pedagogické hnutie v Československu širokú organizačnú základňu, boli nadviazané pravidelné kontakty so zahraničnými reformnými inštitúciami a organizáciami, výsledkom čoho bolo oživenie pedagogického ruchu medzi učiteľmi, hoci veľakrát chýbala koordinácia činnosti a vedeckosť pokusov, bola nahradzovaná silným entuziazmom a romantickými predstavami. Už v roku 1919 Ministerstvo školstva v Prahe zriadilo Pedagogický ústav J. A. Komenského, riaditeľom bol O. Kádner. Začali svoju činnosť Školy vysokých štúdií pedagogických v Prahe a Brne. O. Kádner publikoval svoje Dejiny pedagogiky, Základy obecné pedagogiky, Vývoj a dnešní soustava školství; J. Kvačala: Komenský, jeho osobnosť a sústava vedy pedagogickej. Vychádzali časopisy: Pedagogické rozhledy, Školské reformy, Komenský, Slovenský učiteľ a ďalšie. Viacerí autori publikovali práce, ktoré signalizovali nové pedagogické prúdy, ako napríklad: F. Pátek - Svobodná škola, Činná škola a o Výchově prací; R. Šimek - Vlastivěda v národní škole; Loutocký - Počty maličkých; K. Spálová - Republika československá na podkladě kultúrně zeměpisné; J. Pastejřík - Přírodověda pro obecné školy; J. Uher - Hlavní zásady didaktické s ohledem na princíp činné školy a ďalšie. Koncom dvadsiatych rokov zasiahol veľmi intenzívne do pedagogických reforiem Příhoda Václav. Mal všetky predpoklady vedecky bádať v pedagogike aj v psychológii. Študoval v Prahe, v Štrasburgu, v Paríži a v U.S.A. Po návrate prednášal v Prahe na Škole vysokých štúdií pedagogických o reformách v školstve. Okolo neho sa sústredilo viac učiteľov, ktorí sa zaujímali o reformy najmä v didaktike a súhlasili, že vyskúšajú niektoré problémy v praxi. Vo svojom diele Racionalizácia školstva spracoval svoje názory na reformu školy. Predovšetkým zdôvodnil potrebu vedecky riešiť problémy školy. V diele Reformné hľadiská v didaktike uviedol viaceré príklady vedeckého určenia požiadaviek na obsah predmetu.