Uvedomoval si, že potencionálne obsah, učivo poskytuje možnosť dosiahnuť cieľ. Uviedol problematiku učebných osnov, aj učebníc. Riešil problematiku jednotnej školy, ktorá má byť pracovná, kde je žiak aktívny a zväčša samostatne dosahuje výkon, primeraný jeho schopnostiam, ktorý možno objektívne zisťovať. Nestal sa mechanickým napodobovateľom pedagogického myslenia vo svete, ale prispôsobil sa naším školským tradíciám. Zdôrazňuje, že naša škola má byť pokroková.

V roku 1929 boli povolené pokusné školy, ktoré mali overiť ideu jednotnej školy podľa Příhodovho plánu. Školy boli vybrané podľa schopností učiteľských zborov, zložených väčšinou z Příhodových prívržencov, absolventov jeho prednášok a extenzií. Prvé reformné školy vznikli v Prahe - Nuslích, Michli, Hostivaři, v Zlíne a v Humpolci a postupne v ďalších rokoch vznikali v rôznych miestach republiky ďalšie školy I. a II. stupňa. Žiadna z nich ale nedosiahla také prenikavé výsledky ako školy vzniknuté v roku 1929. Nedostatkom pokusných škôl bolo, že žiaci nemohli z komenia prestúpiť do vyššieho gymnázia, pretože pokusné školy mali štatút meštianskych škôl. Organizačný predpoklad jednotnej školy teda nebol v praxi naplnený. Preto pristúpili prívrženci Příhodovho plánu v roku 1934 k realizácii jednotnej vnútorne diferencovanej školy III. stupňa, tzv. Athenea, ktorá sa ako súkromná škola udržala vďaka podpore rodičov až do roku 1941. Výhodou reformných škôl bol pevný program, ujasnený ideovo i pracovne. Základom pokusných škôl bola podľa Příhodu „idea pokroku“. V oblasti výchovnej sa kládol dôraz na žiakovu samosprávu, spoločné zhromaždenia riešiace problémy školy, triedne schôdzky, spolupráca s rodičmi, žiacke kluby, bohatá mimotriedna činnosť, výchovné týždne s kampaňami pre verejnú školskú prácu, školské časopisy a exkurzie. Heslom Příhodovho plánu bolo: „individuálne vyučovanie a kolektívna výchova“. To čo bolo na pokusných školách zavedené ako novinky postupne prechádzalo do praxe ostatných škôl. Tak vzišla z pokusných škôl založených po roku 1929 reforma československej školy. Aj keď všetky školy mali spoločný organizačný a učebný plán, ktorý musel byť záväzne plnený, predsa si každá z nich postupom času získala osobité zafarbenie a pedagogické zameranie. 4. Reformné hnutie v pedagogike na Slovensku


Myšlienky reformného pedagogického hnutia a idea jednotnej vnútorne diferencovanej školy II. stupňa našli svoj ohlas i u slovenských učiteľov. Tí, rovnako ako českí kolegovia, si uvedomovali aktuálnu potrebu zmien v práci učiteľa i činnosti školy.