Neostali len pri pasívnom preberaní základných princípov pokusných škôl, ale častokrát sa snažili i sami aktívne prispieť k prehĺbeniu daného poznania. Myšlienky pedagogického reformizmu na Slovensku sa šírili individuálnym štúdiom odbornej pedagogickej literatúry, pôsobením českých učiteľov na slovenských školách, návštevami slovenských učiteľov na českých pokusných školách. Dôležitá bola aj účasť slovenských učiteľov na celonárodných zjazdoch reformných učiteľov a aktívna spolupráca českých a slovenských učiteľov pri konkrétnom realizovaní pokusných škôl a tried na Slovensku. Najvýraznejšou postavou slovenského reformného pedagogického myslenia bol Příhodov spolupracovník Fraňo Musil, učiteľ v Trnavskom ústave a neskôr školský inšpektor. Spolu so svojou ženou Vilmou už od polovice dvadsiatych rokov premýšľal nad novými spôsobmi vyučovania a prípravy učiteľov, zreteľne smeroval k ideám racionalizácie školskej práce a pragmatizmu v oblasti vzdelávania. Vo výchove zase videl prostriedok k posilneniu národných tradícií. Koncom dvadsiatych rokov sústredil okolo časopisu „Naša škola“ reformne orientovaných učiteľov, ktorí z trnavského centra šírili ideu reformnej pedagogiky ďalej na stredné a východné Slovensko. K nim patrili Klačanský P., Jozka F., Ballo J. a Šimko M., ktorí začiatkom tridsiatych rokov nielen publikovali pôvodné reformne orientované články o vlastných skúsenostiach, ale vytvárali i vlastné pôvodné námety pre vzdelávanie a výchovnú prácu v školách. Za svoju prioritnú úlohu si redakcia časopisu vytýčila neustálu pomoc pri organizovaní ďalšieho vzdelávania učiteľov, ako i pri sebavzdelávaní učiteľov prostredníctvom kvalitných štúdií a článkov časopisu. Informoval o celoslovenských a celorepublikových podujatiach - zjazdoch, seminároch venovaných sledovanej problematike. Časopis informoval aj o najnovšej pedagogickej literatúre a zo záujmom sledoval aj príspevky v iných pedagogicky orientovaných časopisoch domáceho i zahraničného pôvodu. Pružne reagoval na aktuálne otázky v pedagogickom hnutí a udržiaval spojenie s pokrokovými učiteľmi a bol na vyššej úrovni aj zásluhou popredných pedagógov z vysokých škôl. Pod vplyvom Příhodových názorov sa na Slovensku veľmi silne presadzovalo v obecných školách tzv. globálne čítanie a písanie a zdôvodňované úspechy Decrolyho a Montessoriovej. V historickom vývoji pedagogického reformizmu na Slovensku môžeme postrehnúť tri základné centrá tohto hnutia:

1. Trnava a okolie,
2. Prešov a okolie,
3. Košice a okolie

Najvýznamnejším neoficiálnym centrom reformného pedagogického hnutia na Slovensku sa stala Trnava a jej okolie.