Samotná história reformného pedagogického hnutia v Trnavskom regióne je spojená s pôsobením českej učiteľky Ludmily Žofkovej, ktorá priniesla na Slovensko prvé začiatky reformnej pedagogiky. Po odchode Žofkovej z Modry na meštiansku školu v Bakově nad Jizerou, sa v Trnave a v okolitom regióne pod vedením českého učiteľa Fraňa Musila začali postupne v praxi uplatňovať idei reformného pedagogického hnutia. Jeho príchod znamenal aj začiatok organizovania vzdelávania učiteľov tohto regiónu prostredníctvom prednášok a seminárov, na ktorých vystupovali významné osobnosti pedagogického života daného obdobia. Po čase tieto stretnutia nadobudli oficiálny charakter v podobe Trnavského pedagogického seminára, ktorý oficiálne založili v septembri 1934. Pedagogický seminár predstavoval dobrovoľné združenie učiteľov a priaznivcov reformného pedagogického hnutia daného regiónu, ktorého hlavným cieľom bolo rozširovanie a prehlbovanie teoretických i praktických pedagogických poznatkov učiteľa trnavského okresu. Pokusná meštianska škola v Trnave. Zo školských inštitúcií sa v Trnave sídlom praktického reformne orientovaného pokusníctva stala Štátna meštiacka chlapčenská škola keď od roku 1933 tu začali zriaďovať namiesto tradičných tried odborné učebne, zaviedli metódy individualizácie a samoučenia. V prvých rokoch tejto svojej činnosti pokusná škola pracovala na základe diferenciácie žiakov podľa prospechu. Tento princíp sa však neosvedčil a začala sa presadzovať nová diferenciácia - podľa záujmu žiakov. V okolí Trnavy boli ešte tieto pokusné školy: Rímsko-katolícka ľudová škola v Majcichove, ktorú viedla významná osobnosť Michal Kopčan, Pokusná meštianska škola v Malackách, Meštianska chlapčenská škola vo Vrútkach. Ako druhé najvýznamnejšie reformné stredisko na Slovensku sa javí po Trnave Prešov, v ktorom sa pod vedením zanietených pedagogických osobností rozvíjalo reformné hnutie v rámci celoštátnej pedagogicky reformne orientovanej aktivity tej doby. Svoje postavenie si vydobylo aktívnou prácou školských inšpektorov a učiteľov, ktorí rôznymi aktivitami prejavovali svoju spätosť s ideami pedagogického reformizmu prvej ČSR. Učitelia z prešovského regiónu, najmä zásluhou školských inšpektorov Ľudovíta Hrnčiara a Rudolfa Mereša sa zúčastňovali na exkurziách v českých pokusných školách. Okrem toho sa prešovskí učitelia vzájomne informovali o svojich skúsenostiach na svojich poradách a snažili sa udržiavať kontakty s poprednými českými pedagógmi. Pri návšteve pokusnej školy v Zlíne sledovali, ako učitelia realizujú reformné metódy v jednotlivých predmetoch a čo by oni mohli využiť vo svojej práci. Hľadali spôsob, ako zefektívniť, zintenzívniť svoju prácu.