Zlínska škola sa im stala vzorom, ale len ťažko ju mohli napodobniť, pretože bola veľmi dobre vybavená všetkými modernými prostriedkami, od učební cez učebnice, až po pomôcky. Myšlienky reformného pedagogického hnutia sa postupne presadzovali i na východe Slovenska. Aj učitelia Košického okresu a okolia navštevovali pre nich najbližšie oficiálne pokusné školy, ktoré sa nachádzali v Zlíne. Najagilnejším propagátorom a organizátorom bol školský inšpektor Martin Oríšek. Fetterik F. z Meštianskej školy v Michalovciach po takejto mesačnej hospitácii začal využívať v zemepise všetky skúsenosti od zmeny triedy na pracovňu, a čo je dôležitejšie, zbieral so žiakmi rôzny materiál, obrazy, mapy, prospekty z cestovnej kancelárie. Za pol roka spracoval so žiakmi 300 zemepisných pojmov. Zriadil príručnú knižnicu, nástennú mapu denných udalostí, využil pracovnú metódu v zemepise. Židovská ľudová škola v Košiciach. Pokusnú pedagogickú činnosť v piatom ročníku tejto školy uskutočňoval učiteľ Rudolf Spira. V počtoch kombinoval individuálne učenie žiakov a kolektívnu výučbu. Pokúšal sa diferencovať výučbu i pri vyučovaní slovenského jazyka. Žiaci, ktorí zvládli učivo a správne vypracovali kontrolný test, pokračovali podľa návodu samostatným štúdiom. Pre žiakov, ktorí neuspeli, boli určené hodiny na spoločné opakovanie. Pre slabších žiakov, ktorí ani po tomto opakovaní nezvládli predpísanú učebnú látku zriadila žiacka samospráva podporné vyučovanie. Štátna ľudová škola v Buzite bola menšinovou malotriednou školou, v ktorej sa učiteľ a správca školy Martin Mikuš venoval výučbe čítania globálnou metódou, ktorá sa zvlášť uplatnila, pretože umožnila žiakov skôr poznať význam naučených slov a skôr efektívnejšie ich využívať v hovorovej reči. Písaniu sa žiaci v tejto škole učili individuálne, na základe zrakovej predlohy. Bola to metóda samoučenia. Na Štátnej ľudovej škole v Žakarovciach zriadil učiteľ Otto Horák pokusnú triedu v prvom ročníku, kde sa vyučovanie nedelilo na klasické predmety. V tejto triede vyučoval čítanie a písanie - prvú polovicu žiakov prostredníctvom globálnej metódy a druhú polovicu syntetickou metódou. Výsledky svojho pokusu porovnával na základe výkonov týchto dvoch skupín. Štátna ľudová škola v Moldave nad Bodvou. Druhú slovenskú triedu učiteľ Vojtech Florko Marek rozdelil na podklade Koschových testov inteligencie do približne homogénnych skupín, ktoré pracovali podľa odlišných plánov. Vo výučbe materinského jazyka postupovali žiaci v skupinách pomocou pracovných listov, v ktorých preberali novú látku a cvičili sa v jej používaní.