1. Úvod


Pre vývoj európskeho školstva a pedagogického myslenia v XX. storočí má rozhodujúci význam hnutie zložené z rady jednotlivých smerov a prúdov, ktoré je v historicko-pedagogickej literatúre označované za reformné pedagogické hnutie. Veľmi bohatá je najmä nemecká odborná literatúra, ktorá venuje značnú pozornosť domácim tradíciám reformnej pedagogiky. Aj ďalšie štáty strednej Európy majú vlastné publikácie o domácich tradíciách reformného pedagogického hnutia, ktorých výsledky skúmania sa objavujú v prehľadných spisoch o vývoji a priebehu reformného pedagogického hnutia v Európe. Je smutným faktom, že v týchto spisoch doteraz chýbajú informácie o vývoji reformnej pedagogiky v Československu. Táto situácia vyplýva z nedostatočnej propagácie výsledku reformného pedagogického hnutia v Československu, čo bolo spôsobené ideovým vplyvom marxistickej pedagogiky, ktorá reformné pedagogické hnutie odmietala ako „buržoáznu teóriu preceňujúcu rolu dieťaťa“ a orientovala záujem historikov pedagogiky i od skúmania vývoja prvej Československej republiky. Tradícia reformného pedagogického hnutia bola medzi československými učiteľmi stále živá, o čom svedčí záujem odborníkov i laikov v kritických obdobiach politického vývoja Československa. Úplne nová situácia nastala po novembrových revolučných dňoch 1989, ktoré umožnili vymýšľať demokratické koncepcie československého školstva na širokej báze všetkých domácich tradícií. Reformná pedagogika predstavuje zrejme pedagogicky najplodnejšie obdobie v dejinách výchovy a vzdelávania. Čo sa udialo v rokoch 1880 až 1939 v pedagogickej teórii a praxi na európskom kontinente a v U.S.A., nemá v dejinách vzhľadom k pestrosti návrhov riešení, množstva zainteresovaných postáv a prenikavému dopadu na školskú i mimoškolskú prax rovnocenné prirovnanie. 2. Pokusy o reformu výchovy a vyučovania v XX. storočí


Pedagogika, ako veda, sa intenzívne rozvíjala v XX. storočí. Lekári a pedagógovia vykonali viaceré experimenty, skúmali systémy, ktoré mali zmeniť ustálený stav, z predošlého obdobia. Vychádzali z empírie, ale ju kvalitatívne menili. Využívali dokonalejšie metódy. Zameriavali sa na psychológiu výchovy a učenia sa žiaka. Pedagogika a školská prax začiatkom XX. storočia bola ovplyvnená Herbartom J. F. Ako teoretik v pedagogike uplatňoval systém kolektívneho vyučovania, zaužívaný metodický postup, ktorému určil presné stupne.