Faktory, pri ktorých je dôkaz silný, sú tri faktory tretieho rádu a to:
a) introvercia – extrovercia
b) emociálna stabilita – labilita
c) emociálna závislosť – nezávislosť
a šesť faktorov základných: a) bezstarostnosť
b) ustrašenosť
c) únik
d) teritorialita
e) vyhýbanie sa
f) autonómna rovnováha
Senzorický a motorický systém sú dedične dominantné. Lokalizácia senzorického a motorického fungovania, pozorovateľná v mozgu doslova bod za bodom, tvorí zatiaľ najsilnejší dôkaz fylogenetického vývoja zakódovania týchto ľudských psychologických štruktúr. Tzn., že genetická variácia tvorí väčšinu variancie pri senzorických a motorických fenotypoch, environmentálna variácia tvorí väčšinu pozorovanej variancie pri štýlových a hodnotových systémoch a genetické zdroje variácie sú o čosi väčšie ako environmentálne zdroje variácií pri kognitívnych a afektívnych systémoch.
Výchova pôsobí prevažne na kognitívny a afektívny systém osobnosti. Oba
systémy sú prevažne dedične dominantné, čo značí, že dedičnosť je dôležitejšia ako prostredie, pričom asi 55 - 60% variancie možno pripísať dedičnosti zvyšok prostrediu. Ako sa to zhoduje s výchovným optimizmom? Podľa Powella a Roycea hlavnou úlohou kognitívneho systému je interpretovať alebo chápať prostredie. Afektívny systém je určený na vyrovnávanie sa s každodennými záťažami a stresami života, ako aj na poskytnutie bázy životného štýlu. Kognitívny a afektívny systém by pri extrémnej genetickej determinácii viedli k prílišnej rigidite a boli by príliš pružné pri extrémnej determinácii prostredím. Optimálnym čo do flexibility a stability bude stav, keď pôjde o približne ekvivalentnú geneticko - environmentálnu determináciu.

7. Hlavné zásady výchovy dieťaťa predškolského veku

Z požiadavky vychovávať deti predškolského veku v zhode s cieľom a úlohami výchovy a v súlade so základnými zákonitosťami výchovno-vzdelávacieho procesu vyplýva nevyhnutnosť riadiť sa pri práci s deťmi istými zásadami. Zásady vyjadrujú všeobecné požiadavky na obsah, prostriedky a metódy výchovno-vzdelávacej práce. Táto podkapitola sa zoberá zásadami dvoch predstaviteliek predškolskej výchovy. Jedná sa o M.Bartuškovú a T. Bruceovú. M. Bartušková považuje za hlavné zásady:

* zásada cieľavedomosti – cieľavedomosť je základným predpokladom výchovy. Táto zásada vyjadruje požiadavku, aby učiteľka v škôlke dobre poznala cieľ a úlohy výchovy pri práci s deťmi, vychádzala z nich a plánovito ich uskutočňovala.

* zásada primeranosti a postupnosti – zásada primeranosti vyplýva z vekových osobitostí detí a vedie učiteľku k tomu, aby nepreťažovala deti množstvom poznatkov a úloh, a naopak, aby ich nezamestnávala činnosťami málo náročnými. Požiadavky, ktoré sa kladú na správanie detí, obsah a spôsob výchovno-vzdelávacej práce majú byť primerané ich vedomostiam, zručnostiam a návykom.