Naviac, dobrá škola a humánna škola môžu byť vzdelanostno-ideologicky motivovane postavené do protikladu, pretože pojem „ľudskosť“ je v súčasnosti často spájaný s pojmami citlivosť, sentimentálnosť, nezodpovedateľná tolerancia. Mohlo by sa zároveň hovoriť o chcených nedorozumeniach. Ambivalencia odpovedi na riešenie otázky utečencov a azylantov hovorí tiež jasnou rečou. Až keď je možné subsumovať kvalitatívne znaky dobrej školy pod nadradený predikát „humánny“, stráca sa zdanlivé protirečenie. Tomuto bodu sa budeme ešte bližšie venovaď je možné subsumovať kvalitatívne znaky dobrej školy pod nadradený predikát „humánny“, stráca sa zdanlivé protirečenie. Tomuto bodu sa budeme ešte bližšie venovať. 2. Škola a spoločnosť


Síce sa v súčasnosti veľa hovorí a píše o školskej autonómii, škola ako funkcia spoločnosti, ktorou nepochybne je, nemôže byť v pôvodnom (gréckom) význame slova autonómna, nemôže sa v istej miere emancipovať od spoločnosti, ktorá ju udržuje, pretože by si z pedagogického hľadiska zmýlila svoj cieľ. Môže a mala by však lepšie artikulovať chápanie samej seba prostredníctvom sebareflexie a sebaevaluácie a týmto spôsobom zodpovedne rozširovať svoje pole rozhodnutí. Je to aj v záujme lepšej identifikácie sa školských partnerov so „svojou“ školou.

Ľudské vzdelávanie je (a to najmä v škole) rizikom, pretože ide v ústrety budúcnosti, ktorá sa len postupne stáva vypočitateľnou. Otázka, či sa dá a môže vychovávať podľa určitého ľudského vzoru, sa už nedá tak nediferencovane zodpovedať ako za čias singulárnych usporiadaní hodnôť.

Otvorená výchova a vzdelávanie však neznamenajú slobodu hodnôt bez orientácie, práve naopak sa intencionálne a funkčne uskutočňujú na rovine hodnôt medzi jedincom a spoločnosťou, medzi prispôsobovaním sa a hľadaním seba samého, medzi mechanickým osvojovaním si vedomostí a schopnosťou pohybovať sa v stále neprehľadnejšom (aj virtuálnom) svete informácií a schopnosťou konať podľa ľudsko-mravných zásad. Neexistuje žiadny model humánnej školy, ktorý by sa dal použiť ako prostriedok výchovy k nehumánnym hodnotám. Kdekoľvek sa má uskutočniť výchova k slobodnej a zodpovednej osobnosti, edukátori a edukandi musia mať adekvátne slobody. Len tak je možné vytvoriť symetriu učiteľ-žiak, ktorá je jedným zo základov humánnej školy. Ináč formulované: demokratické výchovné ciele sú dosiahnuteľné len prostredníctvom demokratických učebných procesov. R. a A. Tausch: „Intenzívne a časté dirigovanie má na deti a mládež zväčša deštruktívny vplyv a to tak na bezprostredné ako aj neskoršie správanie sa. Sebaskúsenosť a sebaurčenie mládeže je silne obmedzené. Deti a mládež sa nemôžu naučiť zodpovednému použitiu svojich slobôd“ (Tausch a Tauschová 1979, s. 332).