7.5. Spôsob zaobchádzania s mocou

Tausch a Tauschová pomenúvajú pri stretnutí sa osoby s inou osobou nasledujúci štyri podstatne osožné dimenzie:
1. Úcta – vrúcnosť – ohľaduplnosť
2. Úplné vciťujúce sa porozumenie
3. Pravosť – zhoda – úprimnosť
4. Mnoho osožných nedirigujúcich činností.
Predpokladom účinnosti spomenutých dimenzií je však fakt, že ako také musia byť vnímané i mládežou (Tausch a Tauschová 1979, s. 118). V tomto kontexte je dôležitá tzv. „sociálna ireversibilita“. Ide o neodvolateľnosť správania a opatrení jednej osoby voči druhej, napr. opatreniami kategórie „pohŕdanie – chlad“, ktoré môžu človeka psychicky a fyzicky obmedzovať (Tausch a Tauschová 1979, s. 166).

Týmto fenoménom, ktorý je doložený početnými výskumnými nálezmi, je ukázaná cesta ako používať „moc“ v humánnej škole. Dôležitú úlohu pritom hrá spôsob verbálnej komunikácie medzi učiteľmi a žiakmi. Výber slov a typ viet vytvárajú atmosféru rozhovoru. Čím lepšie sa podarí (a to najmä pri autoritatívnych imperatívoch) zoslabiť ireversibilitu vyjadrení učiteľa a žiaka v prospech prinajmenšom fiktívnej symetrie, tým dlhšie budú pôsobiť pedagogické zámery. „Moc“ učiteliek a učiteľov sa stáva často „bezmocnosťou“ vtedy, keď verbálny radikalizmus na oboch stranách napr. pri vetách typu „keby – tak...“ vyústi pre učiteľa, ktorý koná v afekte, do nezrealizovateľných následkov. Naopak pri civilnom tóne pri zaobchádzaní so žiakmi narastá dôvera, ktorá môže vydržať aj v krízových situáciách. Psychologické umenie pedagogiky spočíva v preukázaní záujmu o žiaka, v ktorom následne vzniká pocit, že jeho individualita a životná situácia sú rešpektované a spravodlivo posudzované. V súvislosti s vyučovaním: „silné dirigujúce vyučovanie počas desiatich rokov je dôvodom prečo dospelí zažívajú sociálne, intelektuálne a emocionálne správanie v takej malej miere“ (Tausch a Tauschová 1979, s. 374).