Čo platí pre správanie sa žiakov k učiteľom a naopak, platí aj pre rôzne inštancie školskej hierarchie.


3. Škola a hospodárstvo


Už na začiatku šesťdesiatych rokov sa anglický vedec venujúci sa výchove St. Ball pokúsil adaptovať akčný výskum ako rozvojový prostriedok hospodárstva pre školský výskum. Ako ukazujú Altrichter a Posch (Altrichter a Posch 1996), tento pokus sa môže za určitých predpokladov vydariť.

Na školu sa však v poslednom čase – charakteristickom hospodárskymi krízami a úspornými opatreniami – čoraz častejšie pozerá výlučne ako na organizáciu, ktorá by sa vzhľadom na princípy hospodárskej súťaže mohla urobiť výnosnejšou, ktorá by sa teda mala lepšie „vyplatiť“. To so sebou prináša enormné nebezpečenstvo: Popri postupne sa demokratizujúcom školskom úrade sa v neposlednom rade i za pomoci verejnosti etabluje jeden nekompromisný riadiaci a kontrolný nástroj vo forme školského rankingu a hodnotiacich kritérií, pretože je takto objektívne zrejme nenapadnuteľný. Táto forma je už vo svete nekompromisného konkurenčného boja o spotrebiteľský trh všednosťou. Spomenutý vývinový trend by mohol z dlhodobého hľadiska blokovať každú ďalšiu humanizáciu a demokratizáciu školy a to čo sa týka systému ako aj jej náplní a cieľov, prípadne spochybniť to, čo už bolo dosiahnuté.

Hranice prevodu hospodárskych opatrení na oblasť školy z hľadiska humánnej školy miznú tam, kde sa stráca rozdiel medzi školou ako miestom vzdelávania na jednej strane a hospodárskym podnikom ako miestom na profit orientovanej výroby statkov na strane druhej. Podniková psychológia sleduje iné ciele ako školská psychológia. Určité techniky manažmentu za účelom lepšej racionalizácie by samozrejme mohli a mali platiť aj pre administratívu školy, to však v žiadnom prípade neznamená manažment školy vrátane pedagogických funkcií ak aj zaväzujúcej výchovnej filozofie školských partnerov. J. Beck, profesor pre všeobecnú pedagogiku na univerzite v Brémach na Inštitúte pre vzdelanie a výskum kultúry, načrtol vo svojej eseji „Der Bildungswahn“ (Vzdelanostný sebaklam) kam by mohla viesť cesta stržnenia školy: „Kríza školy je zrejmá a všadeprítomná. Ukazuje sa v u úplne nezmyselnom podnikovo- a trhovo-hospodárskom výpočte nákladov a výnosov. Súčasný školský systém neposkytuje flexibilných a kreatívnych teamworkerov, ktorých potrebuje hospodárstvo a ani nie je súce na uspokojenie mládežníckych Drop-out-hnutí, narastajúceho počtu mladých ľudí bez dostatočného rodinného puta a pracovnej perspektívy. .. vzdelanostná politika je v súčasnosti poháňaná finančnými a hospodárskymi rezortmi.