Dôsledok je nasledovný: Školu už nemožno zachrániť.“ Ďalej: „Náš trhovo-hospodársky scenár vzdelávania je pri vstupe do 21. Storočia jednoduchý a vyzerá nasledovne: Školské ročníky a školy budú až na niektoré výnimky (súkromné špeciálne školy pre elitu, pre ťažko postihnutých) zrušené. Pretože už niet učiteľov, na ktorých by bolo potrebné dozerať, školské dozorné úrady budú zrušené. Programy so všetkými materiálmi je dostať vo videotékach, kníhkupectvách a obchodných domoch. Podľa vzoru napr. stavebných trhov by v nákupných strediskách mohli byť zriadené samoobslužné vzdelávacie strediská – trhy. Aby však deti a mládež, teraz nazývaní „uctievaní študujúci a študujúce“, pred svojou obrazovkou veľmi neosameli alebo sa náhodou nestali desocializovanými či násilníckymi, k dispozícii sú terapeuti a sprievodcovia učebného procesu. Tí Vám dva krát do týždňa zatelefonujú a pozvú Vás do športového, kutilského či konverzačného krúžku...“ (s.26ff.).

K už spôsobeným škodám: „Z hľadiska vzdelávania mi pripadajú skazy, ktoré medzi generáciami a voči deťom napáchal radikalizujúci kapitalizmus na celom svete tak vážne ako z ekologického hľadiska poškodenie prírody, ktoré svojím rozmachom spôsobil .. V oblasti výchovy a vzdelávania na konci „storočia dieťaťa“ ešte žiadne z občianskych hnutí nepohlo kameňom mudrcov. Len učiteľ Sisyphos ho ešte stále kotúľa na vrch vzdelávania, odkiaľ zakaždým spadne späť do doliny (s.173). Koniec koncov: „Súčasná kríza, aj tá vzdelanostná, sa nevyrieši tým, že ľudí efektívnejšie prispôsobíme neľudským podmienkam“ (s.173).

Zdá sa, že USA sa odklonili od úsilia naplno nasadzovať nové médiá, čo malo prebiehať na základe postupného rušenia školských štruktúr. Miliardová investícia prezidenta Clintona do zlepšenia a zintenzívnenia hodín čítania ešte pred tým, ako počítače úplne zvábili deti, ukazuje iným smerom. Budovanie výlučne virtuálneho učebného sveta z viacerých dôvodov vylučuje kontinuálny humánny vzdelávací učebný proces: Ponúkané programy nemožno individuálne odsúhlasiť, sú učebno-psychologicky takmer vôbec nespracované a tým bez dlhodobého efektu. Motivujúce vstupy, ktoré privedú jednotlivého učiaceho sa/učiacu sa konkrétne tam, kde sa emocionálne a poznatkovo nachádza, zväčša chýbajú. Počíta sa so samostatnou motiváciou k učeniu. Naviac, pri absencii materiálnych predpokladov na zabezpečenie potrebných prístrojov a programov, ktoré si vyžadujú aspoň priemerný životný štandard dôjde k ďalšiemu prehĺbeniu sociálnych rozdielov. Sociálne učenie sa len prostredníctvom virtuálne vytvorenej emocionality je nedostatočné.