Takisto nešťastným riešením by však bolo aj úplné odmietnutie zapojenia médií do učebného procesu. Práve naopak: práve zapojenie moderných vyučovacích technológií do chodu školy môže zabrániť rôznym negatívnym vplyvom na rozvoj osobnosti a na obraz o svete. V neposlednom rade patrí k povinnostiam školy odborne pripraviť mladých ľudí na nasadenie tejto štvrtej kultúrnej techniky. Keď sa k tomu ešte nahradí pedantné červené pero pri žiackych chybách opravami bez sankcií v počítačových programoch vznikne fazeta humánnej školy. 4. Inštitucionálne nedostatky tradičnej školy


Tri čiastkové výpovede z už citovanej eseje „Der Bildungswahn“ od J. Becka slúžia do určitej miery kľúčovým problémom ako „orechová škrupina“:
- „Vzdelávanie chápem ako postoj k svetu a k mojim blížnym, ktorý nemôže vzniknúť bez poznatkov umu, morálky a rozumu“. (s.57)
- „Preorganizované učebné procesy so známkami a všetkými šikanami považujem za štátom a vedou oslavované vyhlásenie nedôvery voči ďalším generáciám“. (s.69)
- „V škole sa ešte stále pripravuje na vstup do života, ktorý sa príliš často len sľubuje“. (s.70)

Týmto sa formulujú ťažiská humánnej školy a možno ich vyjadriť v nasledovných otázkach:
Aký typ vzdelávania vzniká z celku všetkých školských cieľov? Do akej miery majú byť učebné procesy vôbec organizované aby pôsobili vzdelávajúco? Aký vplyv majú hodnotiace systémy a rituály na školskú atmosféru a ako prispievajú k zvýšeniu kvality školy? Ako pripravuje humánna škola žiakov na vstup do života?

Pokúsme sa otázky zodpovedať: Vzdelávanie, ktoré sa má poskytovať podľa plánu výučby nie je organickým a jednotným celkom. Buď množstvo látky kazí zamýšľané ciele výučby alebo tieto ciele bez súvislostí vykazujú len samoúčelnú prítomnosť tým, že predstierajú sprostredkovávanie pravej vedy. Bez ohľadu na časový faktor je v súčasnosti učebná látka kumulovaná a pumpovaná do mozgov. Vyučovacie princípy sa v praxi ukazujú len ako alibi pre pospájanie školských vedomostí. Následkom toho je didaktická slabosť – neschopnosť. Typ vzdelania dosiahnutého týmto spôsobom je často len vysvedčením potvrdená „vedomosť ako na nič sa nevzťahujúce vlastníctvo“. Preorganizovaný učebný proces môžeme nájsť všade tam, kde sa v smerovaní k čiastočnému učebnému cieľu stráca potenciálne pôsobenie vzdelávania. Príliš často sa praktizuje hodnotenie výkonu žiaka ovplyvňujúce jeho ďalšiu školskú „dráhu“ aj keď je známe, že kompaktnosť systému skúšania je síce selekčným nástrojom, avšak z tohto dôvodu ešte nie je garantom skutočne lepšej školy. Garantuje skôr neurotizáciu žiakov a učiteľov.