Cesta od získania citu pre hodnoty cez vytváranie si postoja až k ich uskutočneniu je významnou časťou celej výchovy. Hodnoty pôsobia všade tam, kde je spolužitie ľudí ideovo a materiálne poznamenané. Veľké otázky ľudstva ako zabránenie hladu a vojnám, či bezprostredná pomoc pri katastrofách každého druhu sa dajú riešiť len prostredníctvom praktizovania ľudskosti už v úzkom kruhu – v rodine, škole, medzi kamarátkami a kamarátmi. Je preto potrebné vytvoriť v humánnej škole voľné a prípravné priestory, v ktorých sa prostredníctvom konkrétneho presadzovania takýchto hodnôt dopracuje k spoločným úspechom. Škola, v ktorej je každá hodina venovaná výlučne učebnej látke, tento cieľ nemôže splniť.

7.3 Vyučovanie orientované na životné problémy a učebné oblasti

Toto vyučovanie je koncipované tak, aby poskytlo dostatočný časový priestor pre internalizáciu pravých vzdelanostných obsahov, pričom by sa popri doposiaľ prevládajúcich kognitívnych učebných cieľoch uplatnili práve tak účinne i afektívne a psychomotorické učebné ciele. Neustále obavy z poklesu úrovne sú v tejto súvislosti úplne neoprávnené. Ukazuje sa skôr, že nevšímanie si podmienok na uchovanie si získaných poznatkov spôsobuje, že pri časovo vzdialených prieskumoch vychádza najavo niekedy až odstrašujúca nevedomosť a to aj u „vyššie vzdelaných“.

Malo by to niesť také následky na prípravu učiteľov na vyučovanie, aby neplánovali vyučovanie na minúty, ale aby umožnili aj neplánované situácie v priebehu hodiny, kde sa uskutočňuje vzdelávanie prostredníctvom diskusií, kladenia otázok a vlastného podávania faktov a údajov, ktoré vedú k poznatkom. Patria sem aj produktívne chyby žiakov, ktoré môžu prispieť k ukážkovým hodinám vyučovania.

Dôležitou maximou pre exemplárny výber učebnej látky je, že výchova k ľudskosti musí byť sprevádzaná adekvátnymi vzdelanostnými procesmi tak, aby bola výchova založená na vzdelávaní a vzdelávanie na výchove. 7.4 Spôsob zaobchádzania s mocou

To ako sa zaobchádza s násilnými prejavmi zo strany učiteľov a žiakov v každodennom školskom živote patrí tak ako aj použitie moci ku kľúčovým otázkam humánnej školy. Akých rozmerov už násilie v školách nabralo sa dá zistiť z množstva empirických dôkazov získaných najmä v Nemecku (Sretenovic 1995). Určitý typ spoločenského rozvoja vedie k poklesu zábran pred násilím a to u mládeže i dospelých. Násilie v rodine sa stalo už bežnou témou. Už pred niekoľkými desaťročiami požadoval Th. W. Adorno „debarbarizovanie výchovy“. Dnes vzniká nebezpečenstvo, že výchova bude značne sťažená rebarbarizáciou spoločnosti.