Musia sa vypracovať účinnejšie koncepty pre humánnu výchovu v škole s cieľom v spojení s mimoškolskými zariadeniami humanizovať podmienky prostredia, v ktorom deti a mladí ľudia žijú aj keď to takmer nie je možné v katastrofálnych hospodárskych a rodinných pomeroch. Verejná škola je od istého času konfrontovaná s otázkou oprávnenosti svojej existencie.

Ak sa štátnej škole nepodarí spojiť výchovu k ľudskosti so sprostredkovaním súcich základných kompetencií na poli vedy a poznatkov (Olechowski 1997), stratí jeden zo svojich základných pilierov a môže sa vo svojej súčasnej organizačnej a štruktúrnej forme stať postrádateľnou. Neponúkala by nič, čo by sa nedalo získať aj inou cestou. Sociálny každodenný život mladých ľudí je naplnený skúsenosťami, ktoré subjektívne považujú za násilie, pričom tí, čo sa uchyľujú k násiliu vychádzajú zväčša ako víťazi. Príliš zriedka si ľudia uvedomujú, že aj bez násilia sa dajú dosiahnuť víťazstvá, napr. silnejším argumentom, pričom tieto sú naviac dlhotrvajúce. V škole, ktorá sa nazýva humánnou, je nutne potrebné poskytnúť možnosť zažiť metódy a víťazstvá absencie násilia tak často, ako je to len možné. Je to možné v oveľa väčšej miere, než sa to v súčasnosti v učebných procesoch a skupinovo dynamických postupoch deje. Apeluje sa predovšetkým na výučbu dejepisu, aby sa v rámci výchovy k mieru pri výklade historických udalostí, ich príčin a následkov, zdôraznila nezmyselnosť a krátkodobý účinok vojen. Pri konfliktoch a násilí v škole je treba spoznať (ako to dokazuje medzi inými H. Knopf) motívy konania „páchateľa“ a „divákov“ ako aj príčiny poškodenia „obetí“. Až vtedy je možná prevencia proti násiliu v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom plánovaní. Učiteľkám a učiteľom pritom pripadá dôležitá funkcia: Do interaktívneho diania v triede (skupine) zasiahnuť do takej miery, že podrobne analyzujú spor s konfliktnými stranami: „Diváci si musia uvedomiť, že podporovaním konfliktných strán len stupňujú konfliktom presiaknutú atmosféru a zároveň zabraňujú pomoci „obetí“. (Knopf 1996) Toto však potrebuje svoj čas, nedá sa to „prebrať“ ako iná učebná látka, aj keď to je pre budúci život oveľa dôležitejšie ako dočasne platné detailné poznatky. Kultúra diskusií a konfliktov sa môže len vtedy rozvíjať, keď bude nacvičovaná a zlepšovaná, nech už konflikty záujmov a výmeny názorov vznikajú kdekoľvek a kedykoľvek.