Morálka - Spoločenský jav (oblasť ľudskej skutočnosti) vymedzený protikladnosťou dobra a zla a s nimi spojenými normami, správanie sa človeka v okolitom svete, v spoločnosti vo vzťahu k iným ľudom či k samému sebe. Prvotná forma morálky sa začala objavovať prirodzene z potrieb denného vzájomného styku ľudí, z potreby regulovať tento styk. Morálku treba chápať ako jednu z najstarších foriem života v spoločnosti zasahujúcu všetky oblasti činnosti človeka. Morálka spolu s politikou a právom predstavujú regulátory správania sa ľudí. Na rozdiel od týchto však morálka však morálka reguluje tzv. priame medziľudské vzťahy
– indivídua k indivíduu
– indivídua k sociálnej skupine
– sociálnej skupiny k sociálnej skupine
– indivídua / sociálnej skupiny ku spoločnosti
Z aspektu morálnej dimenzie poznáme viaceré iné delenia: dobro a zlo, spravodlivosť a nespravodlivosť, čestnosť a nečestnosť a iné
Morálka (na rozdiel napr. od vedy alebo náboženstva) si vyjadruje spôsob osvojenia si sveta v normách, hodnotách, príkazoch či zákazoch

Funkcie morálky:
• regulatívna funkcia: usmerňuje správanie sa jedinca v sociálnej skupine. Obstaráva morálnu integráciu človeka do spoločnosti
• hodnotiaco – normatívna funkcia: hodnotí úroveň správania sa jedinca a porovnáva to s celospoločenskou normou
• poznávacia funkcia: ide o nájdenie adekvátneho konania v istých ustálených situáciách

Morálne vedomie: je jednou zo štruktúr morálky (popri morálnych vzťahoch a morálnej činnosti) a pozostáva z dvoch elementov
• mravné city
• mravné normy

Ďalšie súčasti:
• hodnota, hodnotová orientácia
• motív, motivácia, sebahodnotenie
• vedomie a svedomie

Mravná výchova: je odvodená od morálky, zaoberá sa praktickou aplikáciou morálky pri výchove. Pri výchove je využívaný súbor hodnôt, ktoré sú v danom okamihu akceptované spoločnosťou.

Svedomie: pohľad na svedomie závisí od vedy, ktorá sa ho snaží popísať:
• etický – výsledok sformovaného mravného vedomia
• náboženský – transcendentnosť v jedincovi
• psychoanalytický – výsledok napätia medzi povedomím a egom
• behavioristický – naučené správanie, vnútorný regulátor správania

etapy formovania svedomia podľa Piageta
• heteronómna fáza: obdobie asi do 11 roku, čo je dobré a mravné určuje a kontroluje niekto iný (rodič, učiteľ, vzor).