Obsah Mravnej výchovy

Morálka - Spoločenský jav (oblasť ľudskej skutočnosti) vymedzený protikladnosťou dobra a zla a s nimi spojenými normami, správanie sa človeka v okolitom svete, v spoločnosti vo vzťahu k iným ľudom či k samému sebe. Prvotná forma morálky sa začala objavovať prirodzene z potrieb denného vzájomného styku ľudí, z potreby regulovať tento styk. Morálku treba chápať ako jednu z najstarších foriem života v spoločnosti zasahujúcu všetky oblasti činnosti človeka. Morálka spolu s politikou a právom predstavujú regulátory správania sa ľudí. Na rozdiel od týchto však morálka však morálka reguluje tzv. priame medziľudské vzťahy
– indivídua k indivíduu
– indivídua k sociálnej skupine
– sociálnej skupiny k sociálnej skupine
– indivídua / sociálnej skupiny ku spoločnosti
Z aspektu morálnej dimenzie poznáme viaceré iné delenia: dobro a zlo, spravodlivosť a nespravodlivosť, čestnosť a nečestnosť a iné
Morálka (na rozdiel napr. od vedy alebo náboženstva) si vyjadruje spôsob osvojenia si sveta v normách, hodnotách, príkazoch či zákazoch

Funkcie morálky:
• regulatívna funkcia: usmerňuje správanie sa jedinca v sociálnej skupine. Obstaráva morálnu integráciu človeka do spoločnosti
• hodnotiaco – normatívna funkcia: hodnotí úroveň správania sa jedinca a porovnáva to s celospoločenskou normou
• poznávacia funkcia: ide o nájdenie adekvátneho konania v istých ustálených situáciách

Morálne vedomie: je jednou zo štruktúr morálky (popri morálnych vzťahoch a morálnej činnosti) a pozostáva z dvoch elementov
• mravné city
• mravné normy

Ďalšie súčasti:
• hodnota, hodnotová orientácia
• motív, motivácia, sebahodnotenie
• vedomie a svedomie

Mravná výchova: je odvodená od morálky, zaoberá sa praktickou aplikáciou morálky pri výchove. Pri výchove je využívaný súbor hodnôt, ktoré sú v danom okamihu akceptované spoločnosťou.

Svedomie: pohľad na svedomie závisí od vedy, ktorá sa ho snaží popísať:
• etický – výsledok sformovaného mravného vedomia
• náboženský – transcendentnosť v jedincovi
• psychoanalytický – výsledok napätia medzi povedomím a egom
• behavioristický – naučené správanie, vnútorný regulátor správania

etapy formovania svedomia podľa Piageta
• heteronómna fáza: obdobie asi do 11 roku, čo je dobré a mravné určuje a kontroluje niekto iný (rodič, učiteľ, vzor).

• autonómna fáza: rozvoj abstraktného myslenia, určovanie správania podľa seba, určovanie vlastných hodnôt a porovnávanie s normami spoločnosti

etapy formovania podľa Kohlberta
• predkonvenčná fáza trvajúca asi do 6 rokov. Dve podfázy:
1. do 3 rokov – dieťa sa správa mravne, lebo chce odmenu
2. po 3 rokoch – reglementom správania je vyhnúť sa trestu
formujú sa elementárne mravné návyky, názory a ku koncu obdobia sa objavuje súcit
o konvenčná fáza trvajúca do 10 rokov. hodnotenie prebieha podľa toho, čo o probléme hovorí dospelá autorita., pretrváva tu dôvera v morálnosť dospelých, znakom konca obdobia je objavenie sa mravných motívov
o postkonvenčná etapa, dve podfázy
1. predpuberálne – nesúlad medzi mravným motívom a mravným činom (dieťa chce pomôcť ale urobí zle)
2. pubertálne –stabilizácia charakterových vlastností, prejavovanie sa úrovne vôle. Objavovanie sa mravných hodnôt charakterových vlastností, morálneho presvedčenia a sformovania svedomia

Prípady narušenia mravnej výchovy: existuje viacero foriem chýb pri výchove k mravnosti dieťaťa, ktorých sa dopúšťajú rodičia, vychovávatelia, učitelia, ale aj niekedy celá spoločnosť. Medzi najznámejšie patria:
• trestanie v mladom veku (neschopnosť dieťaťa rozlíšiť dobré a zlé)
• ponechanie dieťaťa na samovýchovu
• zlý príklad dospelých
• nezvládnutie prechodu dieťaťa do puberty rodičmi

Etika: skúma morálku a hľadá všeobecnú zásadu, ktorá by človeku ukazovala čo je v súlade so spoločenskými konvenciami a čo nie. Je to veda, ktorá bola charakterizovaná a vymedzená už Aristotelom, ktorý ju bral ako cestu ku kultúre a bránu do spoločnosti. V školskom prostredí sa stretávame s etickou výchovou, čo je formovanie morálky a mravnosti u jedincov. Prvotný dôraz je kladený na pochopenie samého seba, dôstojnosti človeka, neskôr sa prechádza k postupnému generalizovaniu a vnímaniu druhých (spolužiakov, rodičov, kamarátov, ....) Nemenej dôležitým prvkom vo výuke etickej výchovy je:
• vyjadrovanie a komunikácia citov
• empatia
• asertivita
• reálne a zobrazené vzory
• spolupráca, pomoc, darovanie, delenie sa
• rodina
• výchova k rodinnému životu a sexuálnemu zdraviu
• ochrana prírody a životného prostredia.

Zdroje:

Vajda - Etika -
Metodické príručkypre Etickú výchovu -