Organizačné formy vyučovania

Organizačná forma vyučovania je časová jednotka zameraná na realizovanie vyučovacieho procesu (cieľa, obsahu, metód, prostriedkov), pričom sa uplatňujú a využívajú viaceré výchovno-vzdelávacie metódy, rešpektujú sa didaktické zásady a dochádza k vzájomnej interakcii učiteľ – žiak.
Organizačné formy vyučovania možno klasifikovať podľa viacerých kritérií:
1. Podľa počtu žiakov:
- frontálne – formy hromadnej práce
- skupinové – vyučovanie skupín žiakov (5 – 7 žiakov v skupine)
- individuálne – vyučovanie s jednotlivcami
2. Podľa dĺžky trvania:
- krátkodobé (napr. vyučovacia hodina)
- dlhodobé (výlet, exkurzia)
3. Podľa druhu a obsahu činnosti:
- formy zamerané na teoretické vyučovanie
- polytechnické vzdelanie
- praktickú činnosť
4. Podľa organizovanosti:
- organizované formy
- spontánne vznikajúce činnosti (spravidla realizované samotnými žiakmi)
5. Podľa aktivity žiakov:
- aktivizujúce formy (napr. súťaže, kvízy)
- pasívne (napr. návštevy rôznych podujatí)
-
Didaktické formy sa postupne vyvíjali. V súčasnosti sa (v klasickej škole) vyučuje v presne stanovených časových jednotkách, žiaci sú rozdelení do tried podľa veku a stupňa vedomostí.

1. VYUČOVACIA HODINA

Vyučovacia hodina je základnou didaktickou formou súčasnej školy. Má presne vymedzený čas trvania (45 min.), vyučovacie predmety sú usporiadané do rozvrhu hodín.

Rozvrh hodín zabezpečuje pravidelný týždenný chod vyučovania a striedanie vyučovacích hodín. Pri zostavovaní rozvrhu treba prihliadať na špecifické požiadavky vyučovacích predmetov. Predmety náročnejšie na pochopenie je vhodné striedať s menej náročnými. Po vyučovacích predmetoch náročných na zaťaženie svalstva (telesná výchova, pracovné vyučovanie) nemožno zaradiť predmety náročné na jemnú motoriku (písanie, kreslenie, rysovanie). Za najefektívnejšiu sa pokladá 2. vyučovacia hodina, potom 1. a 3. hodina a s postupom času aktivita výrazne klesá. Za najvýkonnejší deň sa považuje utorok, potom pondelok. Ku koncu týždňa aktivita klesá. Efektívnosť vyučovacej hodiny možno zvýšiť dodržiavaním nasledovných požiadaviek:
a) Každá vyučovacia hodina má mať presne stanovený didaktický cieľ.
b) Štruktúru vyučovacej hodiny usporiada učiteľ s prihliadnutím na dosiahnutia maximálnej aktivity všetkých žiakov.
c) Čas vyučovacej hodiny treba účelne využiť.
d)
Najčastejšie používaným typom vyučovacej hodiny je zmiešaný typ vyuč. hodiny.

Pozostáva z týchto častí:
a) Začiatok hodiny – je organizačným momentom, využíva sa na zistenie prítomnosti žiakov, objasnenie obsahu vyučovania a pokynov pre použitie učebníc, zošitov a iných pomôcok. b) Opakovanie a upevnenie prebraného učiva a kontrola domácej úlohy.
c) Výklad nového učiva – rozličnými vyučovacími metódami.
d) Upevňovanie a precvičovanie nových poznatkov, ich zhrnutie a utriedenie.
e) Uloženie a vysvetlenie domácej úlohy.

(Štruktúru vyučovacej hodiny je nutné prispôsobiť cieľom a obsahu vyučovacej hodiny. Vo výbere je potrebné uplatniť pedagogickú tvorivosť.)

Okrem zmiešaného typu vyučovacej hodiny možno použiť:
o vyučovacie hodiny zamerané na osvojovanie nových vedomostí – tzv. hodiny výkladového typu,
o vyučovacie hodiny zamerané na precvičovanie a opakovanie osvojených vedomostí,
o vyučovacie hodiny zamerané na použitie osvojených vedomostí v praxi,
o vyučovacie hodiny venované preverovaniu vedomostí žiakov,
o vyučovacie hodiny venované systematizácii učiva,
o tréningové vyučovacie hodiny.

V pedagogickej praxi sa odporúča používať rozličné typy vyučovacích metód, aby sa odstránila jednotvárnosť vyučovania.



2. VYCHÁDZKY, VÝLETY, EXKURZIE

Vychádzky a výlety sú organizačné jednotky vyučovania, ktoré sa spravidla uskutočňujú v prírodnom prostredí. Exkurziou rozumieme dočasné prenesenie vyučovacieho procesu z prostredia triedy do reálneho prostredia.
Vzdelávací význam uvedených organizačných jednotiek spočíva v priamom poznávaní prírodného, kultúrneho a spoločenského prostredia a jeho histórie. Vychádzky, výlety a exkurzie možno využiť na začiatku preberania nového učiva, vtedy majú funkciu motivačnú, alebo v závere preberaného celku a vtedy ich možno využiť v etape zhrňujúcich záverov.
Etapy priebehu:
1. Prípravná fáza – vyhotovenie plánu podujatia, oboznámenie žiakov s priebehom a rozdelenie úloh účastníkom. 2. Realizačná fáza – realizácia naplánovaného podujatia. V priebehu sa žiakom pripomínajú informácie podnecujúce záujem a zvedavosť detí. Akciu možno zdokumentovať fotografiami, zbieraním prírodnín, filmovaním, kreslením, nahrávaním rozhovorov a pod. 3. Hodnotiaca fáza – zhodnotenie a využitie podujatia. Hlbšie zhodnotenie sa stáva predmetom nasledujúceho vyučovania.

Hlavným cieľom vychádzky, výletu a exkurzie je umožniť žiakom bezprostredne a kriticky zhodnotiť určitú konkrétnu realitu, o ktorej sa teoreticky učil.

Exkurzia
Náplňou exkurzie môže byť:
- poznať novú látku
- upevniť už skôr prebrané učivo
- skontrolovať úroveň poznatkov a overiť si možnosti ich použitia v praxi
- plniť kombinované úlohy
Nemôžu nahradiť teoretické vyučovanie, inak môžu vzniknúť chaotické predstavy, vytvárať nepresné poznatky a vzťahy.
Podľa obsahu zamerania delíme exkurzie na:
a) vlastivedné f) prírodovedné
b) do výroby g) výtvarné
c) do organizácií h) športové
d) historické i) pedagogické
e) literárnohistorické j) medicínske

Výlety
Podnikajú sa mimo priestor školy a obce, najčastejšie ku koncu školského roka. Sú najmenej celodenné. Je na ne nutné zabezpečiť bezpečnosť (ako dozor min. dvaja pedagógovia), dopravu, príp. ubytovanie, stravu.

Vychádzky
Sú kratšie a menej náročné ako exkurzie a výlety. Majú rekreačný ráz. Uskutočňujú sa v okolí školy a v blízkej prírode.


3. BESEDY A ROZHOVORY

Besedy a organizované rozhovory sú organizačné jednotky, ktoré sa realizujú priamym rozhovorom pedagóga so žiakmi, alebo formou besedy žiakov s pozvaným hosťom o aktuálnych problémoch. Besedu a organizovaný rozhovor treba primerane vopred pripraviť. 4. SÚŤAŽE A KVÍZY

Súťaže a kvízy prispievajú k uspokojeniu základnej potreby človeka, akou je potreba uplatniť sa. Väčšinou sa jedná o jednorazové akcie, ale môžu byť i dlhodobé. Usporadúvajú sa v športe, môžu byť vedomostné i kultúrne. 5. ZÁUJMOVÉ KRÚŽKY

V záujmových krúžkoch sa využíva záujem žiaka o konkrétnu oblasť ľudskej činnosti. Záujem je individuálna túžba človeka po sebarealizácii. Je prejavom aj vonkajšieho zamerania žiaka, a preto pomáha pedagógovi v poznávaní detí.
Vývin záujmov postupuje od potrieb biologických k záujmom sociálnym a kultúrnym. Pri rozvíjaní záujmov treba brať ohľad na proporcionalitu individuálnych, skupinových a celospoločenských záujmov a vzájomne ich zosúľaďovať.