Učebný obsah predmetu slovenský jazyk

Predmet slovenský jazyk a literatúra na 1. stupni má komplexnú povahu, pretože spája jazykové vyučovanie a literárne vyučovanie (čítanie, literárna výchova). Vyučovanie tohto predmetu je základom všetkej výchovy a vzdelávania na 1. stupni ZŚ. Zvládnutie úloh predmetu je predpokladom splnenia úloh ostatných vyučovacích predmetov. Predmet slovenský jazyk zahŕňa jazykovú zložku, slohovú výchovu a písanie. Písanie je organicky spojené s jazykovým vyučovaním a vyučovaním čítania. V 1. ročníku sa vyučuje súbežne s čítaním. V 2. a 3. ročníku sa odporúča vyučovať v dvoch polhodinách týždenne v rámci celkovej dotácie určenej pre predmet slovenský jazyk a literatúra. V jazykovej zložke žiaci poznávajú prostriedky spisovného jazyka (hovoreného i písaného) a v slohovej výchove sa ich učia využívať vo vlastných jazykových prejavoch (hovorených i písaných).
V hláskosloví žiaci poznávajú základy sústavy hlások, štruktúru slabiky a slabičnú štruktúru slov a uvedomujú si pomer zvukovej a grafickej podoby slov. Na tomto základe sa rozvíja návyk spisovnej výslovnosti a výcvik v lexikálnom pravopise. Spisovnej výslovnosti sa venuje pozornosť priebežne v celom vyučovaní. V náuke s slovnej zásobe sa žiaci učia uvedomovať si vecný význam slov a slovných spojení, ich významové odtiene, uvedomovať si významové vzťahy medzi slovami. Rozširujú si slovnú zásobu, cvičia sa vo vhodnom výbere slov a získavajú základné povedomie o štýlových rozdieloch medzi slovami. V náuke o slove žiaci najprv rozlišujú pojmy príbuzné slová a tvary toho istého slova, neskoršie základ slova, predponu a príponu. Toto učivo im umožňuje chápať stavbu jednoduchých slov na základe binárneho princípu, zisťovať vzťah príbuznosti medzi slovami. Zároveň je základom pre výcvik v správnom písaní javov lexikálneho pravopisu.
V tvarosloví sa žiaci učia rozlišovať slovné druhy podľa ohybnosti. Formálne rozlišujú všetky slovné druhy. Poznávajú tvarovú sústavu podstatných mien (všetky ich vzory) a slovies v oznamovacom spôsobe prítomného, minulého a budúceho času, v rozkazovacom a podmieňovacom spôsobe. Poznávajú rod, číslo a pád mien a pri slovesách osobu, číslo, čas a spôsob. Pritom sa naučia chápať rozdiel medzi časovaním a skloňovaním. Získané poznatky sa uplatňujú i pri poznávaní slovných druhov. Učivo z tvaroslovia sa obmedzuje na pravidelné tvary. Príležitostne, podľa potreby sa žiaci oboznamujú i s niektorými odchýlkami a zvláštnosťami.

V skladbe sa žiaci naučia najprv členiť jazykový prejav na vetné celky (vety). Rozlišujú jednoduchú vetu a súvetie a jednotlivé vety v jednoduchých súvetiach. Učia sa spájať vety do súvetí a vytvárať jednoduché súvetia podľa daných modelov. Naučia sa interpunkciu v jednotlivých súvetiach. Poznávajú druhy viet podľa obsahu, uvedomujú si ich rozdielnu melódiu a naučia sa ich interpunkciu. Oboznamujú sa so základmi vetnej stavby podľa vetných vzťahov, otázkami spolupatričnosti slov vo vete – sklady, v nich nadradené a podradené vetné členy, poznávajú medzi skladmi prisudzovací sklad. Poznávajú základné vetné členy – podmet (holý, rozvitý, viacnásobný, nevyjadrený) a prísudok (holý a rozvitý). Poznávajú gramatickú zhodu podmetu s prísudkom a to aj zo stránky pravopisnej. Syntaktický výcvik končí poznaním priamej a nepriamej reči a jej interpunkcie. Pravopisný výcvik je súčasťou gramatického vyučovania a opiera sa o poznatky získané v gramatike. Pravopis sa precvičuje sústavne. Na začiatku slovný pravopis, vo vyšších ročníkoch tvaroslovný (pravopis prípon podstatných mien a slovies) a syntaktický pravopis (interpunkcia a zhoda prísudku s podmetom). Pravopisnému výcviku sa venuje pozornosť priebežne. Jadrom slohovej výchovy je vytváranie súvislých ústnych a písomných prejavov. Uplatňuje sa rozprávací a opisný slohový postup. Náročnosť na vecnú, jazykovú i slohovú stránku jazykových prejavov sa postupne zvyšuje. Veľkú pozornosť vyžaduje rozvoj ústneho vyjadrovania s dôrazom na spisovnú výslovnosť a melódiu. Na hodinách písania sa žiaci učia písať písanú latinku. Učia sa dodržiavať základné hygienické, pracovné a estetické návyky. V 1. ročníku sa dôraz kladie na osvojenie si písmen a číslic a v 2. a 3. ročníku na dodržiavanie všetkých základných znakov písma. Z troch požiadaviek na písmo (čitateľnosť, plynulosť, úhľadnosť sa dôraz kladie na čitateľnosť a úhľadnosť. Automatizácia písacích zručností sa rozvíja po celý čas prvého stupňa ZŚ. SPOSOBY OSNOVANIA UČIVA.


Učebné osnovy sú základnou konkrétnou smernicou záväznou pre všetky školy daného typu na území SR. Osnovanie učebných tém je istý spôsob usporiadania tém a ich rozvrhnutia do jednotlivých ročníkov. V praxi sa uplatňujú tri spôsoby, ktorými sa témy v osnovách zoraďujú.
Lineárne osnovanie. Témy sa zoraďujú v didaktickej postupnosti, pričom sa každá téma preberá iba raz, v nasledujúcich ročníkoch sa do osnov už nezaraďuje. Tento spôsob osnovania sa vo vyučovaní slovenského jazyka veľmi nevyužíva, použitý je len v 3.

ročníku pri preberaní abecedy a slovného prízvuku.
Cyklické osnovanie.
Je vhodné pre praktické a uvedomelé ovládanie jazyka. Gramatické učivo sa viackrát opakuje, jednotlivé témy každého cyklu nadväzujú na učebnú látku nižších ročníkov, posupne ju rozširujú, a tak spájajú nové poznatky so staršími. Učebná látka tak vytvára okruhy, ktoré sa koncentricky rozširujú. Špirálové osnovanie.
Pri tomto spôsobe osnovania sa téma smerom k vyšším ročníkom postupne opakuje, ale pritom sa vedomosti žiakov prehlbujú. Špirálovým osnovaním sa umožňuje, aby učebnú látku pochopili a osvojili si aj tí žiaci, ktorí si ju v nižšom ročníku úplne neosvojili. Takýmto osnovaním sa berie do úvahy i nerovnomernosť rozumového vývinu žiakov. Na prebranú látku totiž nadväzuje nová téma, ktorá sa nepreberá izolovane, ale v súvislosti s dovtedy známym učivom. Pre opakovanie učiva na začiatku školského roka sa tu využíva termín aktivizácia poznatkov z predchádzajúceho ročníka. Žiaci sa aktivizujú praktickými činnosťami, riešením konkrétnych úloh.
Pri osnovaní učiva slovenského jazyka v 2. – 4. ročníku sa využíva v najväčšej miere špirálový spôsob osnovania. POSTUPNOSŤ A NADVÄZNOSŤ TEMATICKÝCH CELKOV



I. Skladba – obsah vyučovania v jednotlivých ročníkoch

2. ročník:
- Členenie krátkych hovorených i písaných jazykových prejavov na vety – uzavreré celky, a to zo stránky obsahovej a zvukovej.
- Jednoduché vety, ich tvorba. Rozširovanie a zužovanie počtu slov vety. Formálne spájanie viet do súvetia. - Poradie viet. Správny slovosled v krátkych jazykových prejavoch. - Druhy viet. - Záverečné zhrnutie

3. ročník:
- Aktivácia poznatkov
- Súvetie, rozlíšenie jednoduchej vety a súvetia. Tvorenie jednoduchých súvetí podľa daných modelov. Spájacie výrazy. Základné poznatky o oddeľovaní viet v súvetí čiarkami.
- Jednoduchá veta, jej stavba. Prisudzovací sklad, jeho vyhľadávanie v jednoduchej vete aj v súvetí.
- Záverečné zhrnutie

4. ročník:
- Aktivizácia poznatkov.
- Základné vetné členy. Podmet, prísudok, zhoda medzi nimi. Určenie podmetu a prísudku v jednoduchej dvojčlennej vete.
- Súvetie. Stavba jednoduchých súvetí a ich interpunkcia. Tvorenie obsahovo hodnotných súvetí podľa modelov s použitím daných spájacích výrazov. Obmieňanie stavby súvetia použitím iných spojok s dôrazom na zmeny vo vzťahu viet. - Priama a nepriama reč, podstata jej štruktúry. Správne písanie interpunkčných znamienok v priamej reči. V jednoduchých prípadoch nahrádzanie priamej reči nepriamou a naopak. Dramatizácia vhodných textov.
- Záverečné zhrnutie


II. Náuka o slove

2.

ročník:
- Rozlišovanie slov vo vete.
- Význam slova. Slová s rovnakým, podobným alebo opačným významom. Rozlišovanie spisovného a nespisovného vyjadrovania. Rozlíšenie spisovných a nespisovných slov.

3. ročník:
- Významové okruhy. Triedenie slov podľa významových okruhov primeraných vyspelosti žiakov. Vyhľadávanie slov patriacich do určených významových okruhov. - Význam slov. Slová s rovnakým (podobným) významom a protikladné slová. Tvorenie jednoduchých radov rovnoznačných slov. - Príbuzné slová. Príbuzné slová s rovnakým základom slova a tvary toho istého slova. - Vysvetlenie významu slova.

4.ročník:
- Opakovanie, prehlbovanie a systematizovanie poznatkov o významovej a formálnej stránke slova.
- Stavba slova. Rozlišovanie základu slova, predpony a prípony. Tvorenie slov
- Správne písanie i,y po obojakých spoluhláskach vnútri slova.


III. Hláskoslovie, pravopis a výslovnosť

2. ročník:
- Členenie slov na slabiky a hlásky a rozlišovania hlásky a písmena. - Rozlišovanie samohlások, dvojhlások a spoluhlások. Zhody a rozdiely v stavbe slabík a slabičnej stavbe slov. Slabikotvorné l/ĺ, r/ŕ. Vzťah zvukovej a grafickej stránky slova. Delenie slov na konci riadka podľa slabík. - Samohlásky: krátke a dlhé. Kvantita a jej označovanie.
- Spoluhlásky: tvrdé, mäkké, obojaké. Písanie i po mäkkých spoluhláskach a y po tvrdých spoluhláskach.
- Hláska ľ, jej výslovnosť a skupín le, li, lia, liu. Rozlišovanie významu dvojíc slov, v ktorých sú spoluhlásky l/ľ.
- Výslovnosť a písanie slov so znelými a neznelými spoluhláskami na konci a vnútri slov.
- Výslovnosť. Rozlišovanie spisovnej a nespisovnej výslovnosti v hovorených prejavoch a používanie spisovnej výslovnosti. 3. ročník:
- Precvičovanie a prehlbovanie učiva z 2. ročníka.
- Slovný prízvuk, jeho podstata a správne kladenie pri výslovnosti. - Písanie i/y po obojakých spoluhláskach vnútri slova (vybrané slová). Slovná čeľaď. Písanie i po obojakých spoluhláskach vnútri ostatných slov. Odôvodniť pravopis.
- Abeceda, abecedné zoradenie slov a ich vyhľadávanie.


IV. Tvaroslovie

2. ročník:
- Podstatné mená, ich rozlišovanie ako slov označujúcich osoby, zvieratá a veci.
- Všeobecné a vlastné mená, ich správny pravopis.
- Slovesá a ich rozlišovanie ako slov označujúcich deje.

3. ročník:
- Podstatné mená. Podstatné mená ako slová pomenúvajúce osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a dej. Číslo a rod podstatných mien.
- Vlastné mená. Správne písanie najbežnejších vlastných mien. Vedieť písať najbežnejšie značky.
- Slovesá.

Osoba, číslo, čas slovies. Časovanie, neurčitok, jednoduché a zložené slovesné tvary, ich tvorba a používanie. Výslovnosť a pravopis prípon v tvaroch oznamovacieho spôsobu prítomného času. - Slovné druhy, ich delenie podľa ohybnosti a formálne rozoznanie ohybných slovných druhov v texte.

4. ročník:
- Opakovanie slovných druhov a ich určovanie na základe ovládania systému slovných druhov. - Slovesá, ich poznávanie v texte. Základný tvar slovesa – neurčitok. Zvratné slovesá a ich odlišovanie od nezvratných. Určovanie osoby, čísla a času pri slovesných tvaroch v oznamovacom spôsobe. Časovanie slovies v oznamovacom spôsobe všetkých časov. Tvorenie sústavy tvarov určitého slovesa podľa slovesného času vo všetkých osobách v obidvoch číslach. Rozlišovanie jednoduchých a zložených slovesných tvarov. Minulý, prítomný a budúci čas. Správne používanie tvarov prítomného času slovesa byť. Slovesný spôsob oznamovací, rozkazovací a podmieňovací. Tvary rozkazovacieho a podmieňovacieho spôsobu a ich sústava a spisovné tvary.
- Podstatné mená. Pád, číslo a rod pod. mien. Názvy pádov, ich poradie a pádové otázky. Osvojenie si pojmu vzor, sústava vzorov všetkých rodov a zaraďovanie pod. mien k jednotlivým vzorom. Spisovné tvary pravidelne sa skloňujúcich pod. mien. Zisťovanie pádu pod. mien v texte na základe pádových otázok. - Neohybné slovné druhy. Ich odlišovanie od ohybných slovných druhov.

Zdroje:

osnovy -