Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Výchova v starom Grécku
Dátum pridania: | 25.11.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | hicklovam | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 845 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 6.6 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 11m 0s |
Pomalé čítanie: | 16m 30s |
Tak nazývali gymnastické školy. Tam sa vyzliekli a telo si natreli olivovým olejom, aby bolo pružné a hladké. Potom odišli na otvorený, pieskom vysypaný priestor, kde cvičili. Učiteľ telocviku s trstenicou, ktorú používal práve tak horlivo ako učiteľ múzickej školy, už čakal na svojich žiakov. Začali cvičiť beh, zápasy, skok, hod diskom a oštepom. Mládenci sa usilovali, aby sa prípravami na športové preteky a na vojnu stali silnými, šikovnými a bystrými. Do palestry často prichádzali aj dospelí, milovníci športu. Prichádzali aj filozofi, aby sa porozprávali s mládežou a oboznámili ju so svojím učením. Tu sa mládež učí aj tancovať pri hudbe gitár a lýr. Tanec je spojený so spevom, lebo keď budú musieť vystupovať v zbore pri divadelných predstaveniach, musia vedieť spievať a tancovať súčasne.
Okrem súkromných palestier boli v Aténach aj tri štátne telocvičné školy – gymnáziá: Akadémia, Lýceum a Kynosarges. Na nariadenie štátu ich vydržiavali bohatí občania. Akadémia sa preslávila tým, že tam neskôr učil slávny filozof Platón. Lýceum sa stalo známe podľa školy, ktorú tam založil filozof Aristoteles, jeden z najslávnejších utečencov staroveku.
Keď mladí Aténčania troch prvých majetkových tried dovŕšili osemnásty rok, dokončili štúdium v školách a gymnáziách. Potom nastúpili vojenskú službu, stali sa efébmi. Keď sa chlapec stal efébom, už ho nepokladali za dieťa, ale za plnoletého. Vtedy ho zapísali do rodového zoznamu obvodu, stal sa plnoprávnym občanom. Mohol sa zúčastňovať na ľudových zhromaždeniach, mohol spravovať svoj majetok a keď dosiahol potrebný vek, mohol zastávať štátny úrad. Dva roky museli efébi ostať v aténskych pevnostiach – v Munychii a Akte, kde sa učili vojenčine a vykonávali posádkovú službu. Učili sa plávať, behať v plnej výzbroji, jazdiť na koni, strieľať z luku a praku a narábať s vojnovými strojmi. Za rok sa museli verejne, pred zhromaždeným ľudom preukázať, čo sa naučili. Potom dostali od štátu štít a kopiju. Keď sa koncom druhého roka ukázalo, že dobre vykonali svoje povinnosti, dodržali zákony a poslúchali svojich veliteľov, rada navrhla ľudovému zhromaždeniu, aby odmenila efébov, učiteľov a veliteľov. Odhlasovali im vence a čestné miesta pri hrách. Ale efébi počas svojej služby necvičili len športové hry a nerobili len vojenský výcvik. Vo voľnom čase navštevovali divadlá a palestry, súkromné domácnosti a verejné miestnosti, kde vystupovali aténski a iní filozofi, učenci a rečníci a na želanie poučovali prítomných.